editor

Liturgia sviatku svätého Štefana, prvého mučeníka, nám pripomína, že kresťanský život sa nekončí v temnote smrti, ale rodí sa pre nebo. Jeho tvár „ako tvár anjela“ zostáva znakom svetla, ktoré sa rodí z viery, odvahy a odpúšťania – svetla, ktoré ani dnes nehasne uprostred utrpenia, nespravodlivosti a odmietania, ale znovu a znovu klíči tam, kde

„Keby každý z nás – na všetkých úrovniach – namiesto obviňovania druhých najprv uznal svoje vlastné zlyhania a prosil Boha o odpustenie a zároveň sa vžil do situácie trpiacich, prejavil solidaritu so slabšími a utláčanými, svet by sa zmenil,“ o tom hovoril Svätý Otec vo svojom príhovore pred požehnaním Mestu a Svetu – Urbi et

V betlehemskom dieťati, ktoré nevie hovoriť a predsa koná, sa zjavuje Boží pokoj – nie ako moc sveta, ale ako krehká prítomnosť, ktorá volá po prijatí. Vo vianočnej homílii Svätý Otec Lev XIV. pozýva Cirkev, aby sa dotýkala rán ľudstva, načúvala plaču trpiacich a vydala sa na cestu misie, kde sa pokoj rodí uprostred ruín

Za účasti 6-tisíc veriacich v Bazilike svätého Petra a viac ako 5-tisíc na námestí Svätý Otec predsedal sláveniu a pripomenul, že nový Boží život, darovaný všetkým v Dieťati Ježišovi, nie je myšlienkou, ktorá by vyriešila každý problém, ale príbehom lásky, do ktorého sme vtiahnutí. Narodenie Spasiteľa potvrdzuje nekonečnú dôstojnosť každého človeka, „zatiaľ čo pokrivená ekonomika