Strany parlamentnej opozície objavili (vzácne zhodne „všetci naraz”) nový typ politického marketingu, ktorý je určený v prvom rade pre sociálne siete.
Tvária sa, že vyrážajú aj za voličmi oponentov a snažia sa ich „argumentami” presvedčiť, že tou správnou voľbou sú oni.
Predseda PS Michal Šimečka absolvuje krčmové turné. Za pomoci kamier (a ochranky) na krátkych zostrihaných videách na sociálnych sieťach „ukľudňuje” a presviedča svojich kritikov v krčmách, čím chce ukázať, že sa nebojí „ísť medzi ľudí a diskutovať”. Vyzerá ale neprirodzene, a ani v lokálnych krčmách nepôsobí tento kandidát na premiéra ako líder (skôr ako študent, ktorý tam zablúdil – s kamerou a ochrankou).
Iný spôsob zvolil predseda SaS Branislav Gröhling. Ten na videách na sociálnych sieťach zo svojich potuliek po Slovensku napríklad presviedča dôchodkyne, že im nechce zobrať trinásty dôchodok (ale vraj „dať” dvanásť plnohodnotných). Strana sa zjavne posunula od pozície, že dôchodcovia sú neproduktívna obtiaž, a do kampaňového videa sa im celkom hodia. Všetko sa dá predsa zostrihať tak, aby mal politik na videu „ľudskú tvár”.
Ale tú najhoršiu cestu zvolil Igor Matovič.
Ten uverejňuje videá, v ktorých vyložene zosmiešňuje voličov oponentov. Píše napríklad o „milovníčkach Fica”, a bežných občanov nekonfrontuje ako politik, ale ako „trol”, ktorý robí obsah pre sociálne siete.
Títo občania sú na neho možno nahnevaní a sú presvedčení, že mu to argumentačne „natrú”. Ale Igor Matovič s nimi v skutočnosti nepotrebuje diskutovať, chce si len urobiť video, zosmiešniť voličov konkurencie, a ešte ich podhodiť svojim sledovateľom na sociálnych sieťach.
On dobre vie, že to nie je rovnocenný súboj. On je expremiér, on má svoje pódium, kampaňový tím, a marketingový plán ako „diskusiu” využiť. Na druhej strane je obyčajný nahnevaný volič, ktorý bude nakoniec využitý a zosmiešnený na sociálnych sieťach.
Politický marketing teda vstúpil do novej kapitoly – „diskusie s voličmi oponenta”.
Všetko to pôsobí neprirodzene ako Šimečkova krčma, ale Matovič aj v tomto ukázal svoju „výnimočnosť”.
To, že sa politici, či už z koalície alebo opozície, v nekonštruktívnych diskusiách navzájom urážajú, je jedna vec.
Ale využívať obyčajných voličov konkurenčných strán kvôli videám určeným na sociálne siete, a ešte ich tam ako expremiér zosmiešňovať? To je naozaj vrcholne úbohá forma politickej kampane.
Tomáš Drobka