„Dieťa na kľúč“: Keď Facebook predáva materstvo

Medzi kávou a obedom vám algoritmus ponúkne „zdravé dieťa na kľúč“. V čase ústavnej debaty to nie je náhoda, ale skúška odolnosti štátu: či dokáže zacieliť na sprostredkovateľov a reklamu skôr, než sa ukrajinsko-gruzínsky biznis udomácni aj u nás.


Na slovenskom Facebooku beží reklama sľubujúca „garantovaný pôrod zdravého dieťaťa“, výber pohlavia a „kompletný právny servis“ po slovenské doklady. Prichádza presne vo chvíli, keď sa v parlamente rieši zákaz surogácie. „Zlučiteľné so slovenskou legislatívou“ síce znie lákavo, no garantovaný pôrod je oxymoron, nemedický výber pohlavia je v Európe väčšinou zakázaný a realita po návrate býva zložitejšia než leták. Nie je to kuriozita, ale test, či vieme ochrániť ženy a deti skôr, než sa priemysel udomácni v kanáloch sociálnych sietí.

Reklama sľubuje „garantovaný pôrod zdravého dieťaťa“, ale v medicíne nič také neexistuje: IVF (oplodnenie v skúmavke) aj prenos embryí pracujú s pravdepodobnosťami, nie s istotami, a „garancie“ sú v praxi len refund balíky s tvrdými podmienkami a skrytými nákladmi. Rovnako zavádza fráza, že je to „zlučiteľné so slovenskou legislatívou“. Na území SR sú zmluvy o vynosení neplatné a matkou je žena, ktorá porodila; „zlučiteľnosť“ nastáva až po návrate zo zahraničia – úrad uzná otcovstvo biologického otca a zamýšľaná matka (či druhý rodič) musí ísť cez osvojenie. O tom vždy rozhoduje slovenský súd, nie marketingový leták.

„Výber pohlavia“ je v Európe mimo medicínskych dôvodov spravidla zakázaný, preto sa ponúka v cudzine, čo posúva prax k mäkkej eugenike. A ani „kompletný právny servis a slovenské doklady“ nie sú automat: občianstvo sa síce odvíja od rodiča, no matrika a pas vyžadujú správne podklady a overenia, pri kolízii právnych poriadkov hrozia meškania. Zamlčaná kapitola sú riziká a bremeno – nositeľky nesú zdravotné komplikácie aj zmluvnú kontrolu nad vlastným telom a deti po ART (asistované reprodukčné techniky) majú vyššie riziko predčasnosti a nízkej pôrodnej hmotnosti. Marketing o tom mlčí.

Keď oddelíme marketing od reality, zostáva otázka: ako na tom stojí slovenské právo dnes?

Na území SR sa surogácia právne neuzatvára. Zákon o rodine hovorí jasne: matkou je žena, ktorá dieťa porodila a akákoľvek dohoda v rozpore s tým je neplatná. To v praxi znamená, že „zmluvu o vynosení“ na Slovensku neviete právne vynútiť.

Ak je matka nevydatá, otcovstvo sa určí súhlasným vyhlásením rodičov – a to aj pred narodením, ak je dieťa už počaté (formálne sa zapíše až po pôrode). Vyhlásenie sa robí na matrike alebo pred súdom. „Zamýšľaná“ matka (ak nerodila) sa na Slovensku zákonnou matkou nestane bez osvojenia – rozhoduje o ňom súd.

Zákon umožňuje osvojenie manželom spoločne, jednému z manželov (typicky „nevlastný rodič) a výnimočne osamelej osobe, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. O osvojení vždy rozhoduje súd; predchádza mu zákonný postup (príprava, predosvojiteľská starostlivosť).

Ak má dieťa aspoň jedného rodiča občana SR, nadobúda slovenské občianstvo narodením – bez ohľadu na miesto pôrodu. Aby dostalo slovenský rodný list a rodné číslo, rodičia musia urobiť zápis v Osobitnej matrike (cez veľvyslanectvo alebo matriku).

Ak by niekto „odovzdal“ dieťa mimo zákonného procesu osvojenia (t. j. „predaj dieťaťa“), zákon to postihuje ako zverenie dieťaťa do moci iného; pri nátlaku či vykorisťovaní prichádza do úvahy aj obchodovanie s ľuďmi.

Zmluva o surogácii u nás neplatí; po návrate z cudzieho programu sa obvykle uznáva otcovstvo biologického otca a „druhý rodič“ ide cestou adopcie – štát však zároveň chráni dieťa pred nelegálnym „odovzdaním“ mimo súdneho rámca.

Pravidlá sú jasné — ale prax si našla cestu. Slovensko sa tak ocitá raz ako klient, inokedy ako zdroj.

Klientsky model: zmluva a pôrod v cudzine (UA/GE/USA), doma sa uzná otcovstvo biologického otca a „druhý rodič“ ide cez osvojenie. Trestná rovina vzniká len pri vykorisťovaní/podvode alebo nelegálnom „predaji“ dieťaťa.

Zdrojový model: pôrod na Slovensku; matkou je žena, ktorá porodí. Ak je nositeľka nevydatá a „klient“ je biologický otec, vec ide civilne (otcovstvo + neskôr adopcia partnerkou). Ak by dieťa prebrali tretie osoby bez bioväzby mimo súdu, ide už o nezákonnú adopciu (a možno aj obchodovanie s ľuďmi).

Ako sa to môže skončiť, keď je legislatíva deravá, ukázala Praha. A to je lekcia, ktorú si nemôžeme dovoliť prehliadnuť.

V Prahe rodili ukrajinské nositeľky, novorodenci odchádzali klientom po Európe; balík okolo 60 000 €. Českým orgánom chýbal jasný trestný hák na sprostredkovanie, preto hlavná obžaloba skončila na Ukrajine.

Lekcie pre SR: samotný zákaz zmlúv je málo; treba postih plateného sprostredkovania a reklamy. Inak sa „pražský scenár“ zopakuje kdekoľvek – len s iným letiskom.

Kauza Praha / Foto: Screenshot

Za právnymi dierami sú ľudské príbehy. A tu prichádza etická otázka.

Priemysel surogácie stojí na dvoch nebezpečných ilúziách: že tehotenstvo je prenajímateľná služba a bábätko dodateľný tovar. OSN tento rok varovala, že prax nesie vysoké riziko vykorisťovania žien a dievčat a vyzvala na globálny zákaz – práve pre reálnu prax obmedzovania telesnej autonómie, ekonomický nátlak a právne vákuá, v ktorých môžu uviaznuť deti.

Keď marketing sľubuje „garanciu zdravého dieťaťa“, vzniká produktové očakávanie: ak výsledok „nezodpovedá objednávke“, prichádzajú spory či dokonca odmietnutia. Thajsko po kauze „Baby Gammy“ zákonom zakázalo komerčnú surogáciu pre cudzincov – príklad, že konflikty pri „nevyhovujúcom“ výsledku nie sú hypotéza, ale realita.

Zdravotné riziká nie sú nulové. Pri tehotenstvách po ART vidíme vyššie riziko predčasnosti a nízkej pôrodnej hmotnosti; niektoré prehľady uvádzajú aj zvýšenú závažnú materskú morbiditu u gestačných nositeliek. Absolútne riziko nemusí byť veľké, ale existuje – a nenesie ho objednávateľ, ale žena a dieťa.

Ďalší etický problém je „mäkká eugenika“: mimo EÚ sa bežne ponúka výber pohlavia z nemedických dôvodov, ktorý Európa vo veľkej väčšine zakazuje práve pre riziko diskriminácie (často dievčat) a posun ku „dizajnovaniu“ potomstva.

Nezanedbateľná je aj psychická záťaž: zmluvná kontrola nad telom, odlúčenie po pôrode, zrážka prirodzených väzieb s kontraktom. Súčet týchto faktorov vysvetľuje, prečo sa téma nedá zredukovať na „súkromnú voľbu“. Ak spoločnosť toleruje komodifikáciu tehotenstva a dieťaťa (služba a produkt), nesie následky všetkých sporov, rizík a „nevyzdvihnutých zásielok“ – a tie sú vždy ľudské, nie papierové.

Problémy po surogácii / Foto: Screenshot

Aké prostredie tento biznis potrebuje? Ukrajina a Gruzínsko ukazujú, prečo sa stal regionálne lákavý.

Ukrajina si udržuje pozíciu „mekky“ tým, že umožňuje priamy zápis zamýšľaných rodičov do rodného listu hneď po pôrode, bez rodičovských práv náhradnej matky a s podmienkou genetickej väzby aspoň jedného z páru. Pre klientov je to rýchle a zároveň citeľne lacnejšie než západné destinácie. Kompletné programy na Ukrajine sa pohybujú rádovo v desiatkach tisíc USD, kým v USA ide často o >100 tis. USD.

Podobne Gruzínsko bolo dlhodobo otvorené aj pre cudzincov; hoci vláda ohlásila zákaz, legislatíva viazne a trh v praxi funguje ďalej. Obe krajiny spája „právna skratka“ k rodičovstvu, nižšie náklady a etablovaná sieť kliník a agentúr – kombinácia, ktorá prirodzene priťahuje dopyt z Európy.

Tento magnet by vypol len zásah do samotnej architektúry: na Ukrajine obmedziť priamy zápis do rodného listu, v Gruzínsku skutočne prijať zákaz pre cudzincov a v oboch štátoch zakázať komerčné sprostredkovanie (vrátane online náboru). A kým sa nezmení kombinácia práva, ceny a sprostredkovania, čísla budú rásť — to je jadro trendu.

Rast ťahajú tri sily: neplodnosť (≈ 1 z 6 párov), rozšírené ART/PGT a vyšší vek rodičov, a online marketing, ktorý spája dopyt s „balíkmi“ za pár klikov. USA sú drahé, preto vzniká turizmus do lacnejších krajín. Odhady obratu sa líšia (desiatky vs. stovky miliárd do 2033), trend je však jednoznačne rastový. Kým sa nezmení právo + cena + sprostredkovanie, dopyt sa bude len presúvať medzi „mekkami“.

Samotné čísla trhu treba brať s rezervou (ide o komerčné odhady, nie oficiálnu štatistiku), no trend je zreteľný. Najčastejšie citovaná projekcia hovorí o raste zo 14,95 mld. USD (2023) na 99,75 mld. USD (2033), čo uvádza Spherical Insights – tento údaj prevzala aj OSN v aktuálnej správe špeciálnej spravodajkyne.

Prečo to porastie ďalej? Vyšší vek rodičov a rozšírené PGT (preimplantačné genetické testovanie) skracujú čas k tehotenstvu, právny zlepenec vytvára „huby“ (UA/GE/USA), a algoritmy cielia reklamu na publikum s problémom, ktorý WHO meria v státisícoch párov v každej krajine. Kým sa nezmení kombinácia právo + cena + sprostredkovanie, krivka bude stúpať.

Trend nezastaví samotný rám — ale ústava môže zafixovať domáce pravidlá. Čo teda dokáže a čo nie?

Ak by boli navrhované zmeny Ústavy v parlamente prijaté, došlo by k výslovnému zákazu „dohody o porodení dieťaťa pre iného“ a povýšeniu princípu mater semper certa est (matkou je žena, ktorá porodila) na ústavné pravidlo. Tým dá štát jasný základ nemocniciam, matrikám a súdom, aby odmietali akékoľvek zmluvy o vynosení na území SR. Zároveň sťaží budúce „uvoľnenie“ praxe obyčajným zákonom a posilní argumenty štátu proti domácemu sprostredkovaniu a marketingu (ústavný zákaz = silnejšia opora pre zásahy dozorných orgánov).

Nezastaví cezhraničné prípady: dieťa narodené v štáte, kde je surogácia legálna, musí mať po návrate do SR zabezpečený právny status aspoň k biologickému rodičovi (obvykle uznanie otcovstva) a existovať musí cesta k väzbe na druhého zamýšľaného rodiča (u nás cez osvojenie). Ústava sama osebe nevytvorí trestný čin; sprostredkovateľov, provízne siete a reklamu v slovenčine nezastaví bez úprav Trestného zákona a zákona o reklame. Ústava nerieši donorské registre, limity na darcu, zákaz nemedického výberu pohlavia či povinné informovanie o rizikách — to sú témy obyčajných zákonov a vykonávacích predpisov.

Ústava je potrebný rám na domáce zmluvy o vynosení. Skutočný efekt však príde až s „podvozkom“: trestnoprávnym postihom plateného sprostredkovania, zákazom reklamy a online náboru, civilnými postupmi na rýchlu ochranu statusu dieťaťa a pravidlami pre ART (limity/registre, zákaz klamlivých „garancií“). Bez toho sa biznis presunie cez hranice a na kanáloch sociálnych sietí.

Tu je päť krokov, ktoré vie Slovensko spraviť hneď.

1) Trestný čin plateného sprostredkovania surogácie.
Zakotviť nový paragraf, ktorý postihne organizovanie, nábor, „balíky“, právny servis a provízie za odplatu, ak sú cielené na osoby v SR – aj keď sa výkon deje v cudzine. Vzťahovať aj na právnické osoby, s prepadnutím výnosov a priťažujúcimi sadzbami pri organizovaných sieťach.

2) Rozšíriť § 179 (obchodovanie s ľuďmi) o „vykorisťovanie náhradného materstva“.
Transponovať európsku úpravu tak, aby bolo jasné, že nátlak, klam, zneužitie núdze či zraniteľnosti ženy na účel vynosenia pre iného je obchodovanie s ľuďmi. Obete nestíhať, zamerať sa na objednávateľov a siete.

3) Zákaz reklamy a povinné neodkladné stiahnutie nelegálneho obsahu.
Výslovne zakázať reklamu surogácie a nemedického výberu pohlavia smerovanú na SR (jazyk, mena, geotargeting). Zaviesť 24-hodinové odstránenie, vyššie pokuty (až % z obratu) pre zadávateľa aj platformu a povinnú súčinnosť s koordinátorom DSA (Rada pre mediálne služby), aby sa blokovali opakované kampane. Tu by mohla byť DSA užitočná.

4) Civilná ochrana dieťaťa – rýchle a predvídateľné postupy.
Metodiky pre matriky, súdy a konzuláty: rýchle uznanie otcovstva biologického otca, štandardná cesta osvojenia bez skratiek, digitálny kanál pre Osobitnú matriku, lehoty do 30 dní. Status dieťaťa nesmie byť nástrojom postihu rodičov.

5) Pravidlá pre ART: férový marketing, registre darcov, bezpečnosť.
Zákaz tvrdení typu „garantovaný pôrod zdravého dieťaťa“, povinné zverejňovanie reálnych mier úspešnosti a rizík. Register darcov s limitom na počet detí na darcu, výmena údajov cezhranične; default single-embryo transfer; povinné nezávislé poradenstvo a popôrodná podpora pre nositeľku.

Ústava zastaví zmluvy, ale biznis model živia sprostredkovatelia a reklama. Trestajme siete a klamstvo, chráňme deti a ženy, ak chceme skutočne tento rýchlo rozvíjajúci sa biznis odstrániť. To je rozdiel medzi štátom, ktorý len vyjadruje hodnoty, a štátom, ktorý ich aj chráni.

Päť krokov proti surogácii / Foto: Screenshot

René Števánka