Staškov – zase sa riešia dôsledky nie príčiny

Celou spoločnosťou otriasol čin žiaka v Staškove, pri ktorom zomrela učiteľka a ďalšie osoby sú v nemocnici vážne poranené. Okamžite tam prileteli ministri a riešenie vidia v urýchlenom prijatí zákona, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa také niečo v budúcnosti nestalo. Chcú riešiť dôsledky a nie príčiny. Môže zmeniť situáciu vytvorenie koordinačných pracovísk bezpečnostných zložiek a odobratie smartfónov deťom?


Príčinou toho čo sa stalo je stav našej spoločnosti kde úcta a rešpekt ku všetkým druhom autorít, od rodičov, učiteľov, kňazov, starostov a predstaviteľov štátu je úplne zničená.

Na jednej strane je príčinou tohto stavu to, ako sa mnohí z tých autorít správajú. Ako mnohí z nich rozkrádali spoločný majetok, ako sa postupne z ich konania strácala morálka, alebo aspoň ako mnohí z nich pritom pri tomto úpadku mlčali.

Na druhej strane sú na vine médiá, ktoré mali pozitívne pôsobiť na spoločnosť, ale v drvivej väčšine je to naopak. Väčšina z nich sa zbulvarizovala. Sex, násilie a zosmiešňovanie autorít, to najlepšie priťahuje pozornosť pri reklame, zvyšuje sledovanosť a to sa stalo ich prioritou.

Mali by si vstúpiť do svedomia ako sa správali počas uplynulých 35 rokov. Ide najmä rozhlasové a televízne stanice a v súčasnej dobe k tomu pribudlo to čo sa deje na internete a sociálnych sieťach.

Napríklad posledne natočený film oslavujúci masového vraha odsúdeného na doživotie, za ktorého média bojujú, aby bol prepustený na slobodu. Ak z takýchto ľudí v médiách robia hrdinov, tak aký je to potom príklad pre mládež.

Svoju úlohu zohrali tiež útoky proti klasickej rodine, výroba z otcov rodín násilníkov ohrozujúcich vlastné ženy a deti. Rôzne formy podpory rozkladu rodín, ktorých sme neustále svedkami.

Rovnako útoky proti predstaviteľom kresťanských cirkví, ktorí mali byť garantom morálky, kde z jednotlivých prípadov pochybenia sa vyrábali zovšeobecnenia ničiace autoritu všetkých kňazov a biskupov.

Príčinou je aj súčasné chápanie medziľudských vzťahov a kvality reprezentantov, ktorých volíme do funkcií verejných samospráv – obcí, miest a krajských zastupiteľstiev, ako aj do vedenia štátu.

Pri ich výbere ich posudzujú voliči podľa činov a spôsobu ich života?

Hovorí sa o ich morálke a cnostiach ako sú pokora, štedrosť, láskavosť, mierumilovnosť, morálna čistota, striedmosť a usilovnosť? Alebo sa vyberajú podľa príslušnosti k fan klubom a preto sa stále volia strany, ktorých predstavitelia, keď mali moc nesplnili nič z toho čo sľubovali.

Je normálne, že predsedom parlamentu sa stane človek, ktorý je slobodný a má 17 detí so 14 rôznymi ženami a pritom dá názov svojej politickej strany „Sme rodina“? Ako je možné, že niekto takú stranu je schopný voliť?

Pod vplyvom toho všetkého je naša mládež, preto sa nemôžeme čudovať, že je taká, ako s hrôzou pozorujeme. A ak sa nič nezmení bude to ešte horšie.

Za takýchto okolností rozklad postavenia autorít dopadol aj na učiteľov škôl, pri ktorých celých 35 rokov je ich povolanie nedoceňované. A nejde iba o platy, ale aj o ich autoritu a postavenie v spoločnosti.

Aká je však odpoveď našich politikov Druckera a Eštoka? Namiesto toho aby zariadili koniec hádok politikov v nedeľňajších televíznych debatách a každodenne v parlamente, tak apelujú na urýchlené prijatie zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý je v parlamente.

Žiaden zákon však príčiny nezmení. Každý z nich by mal začať od seba a nepripustiť šírenie nenávisti na mieste kde pôsobí.

A voliči tých čo nie sú ochotní zmeniť svoje správanie musia vylúčiť z politiky vo voľbách. A to na všetkých úrovniach.

Teraz je príležitosť to urobiť pri komunálnych voľbách na úrovni miest, obcí a krajov. Nepremeškajme tú príležitosť.