Ako sme sa od odporúčaní Európskej komisie dostali k situácii, keď TikTok v rozhodujúcich dňoch pred voľbami prepol do špeciálneho režimu a začal moderovať politickú debatu.
Súdny výbor Snemovne reprezentantov USA zverejnil 3. februára 2026 priebežnú správu svojho odborného tímu o tom, ako podľa neho Komisia využíva pravidlá Digital Services Act na vyvíjanie tlaku na globálne platformy pri moderovaní obsahu, a to aj v období volieb. Výbor tvrdí, že si pod hrozbou predvolaní vyžiadal nepublikované firemné materiály a komunikáciu. K rozsiahlemu textu pripojil konkrétne prílohy, takzvané „exhibits“, ktoré ukazujú mechaniku tlaku, požiadaviek a následných zásahov do viditeľnosti obsahu, teda „ochranu“ volieb v európskom priestore v režime DSA.
Pre Slovensko je kľúčové, že v tých istých prílohách sa objavuje aj prípadová štúdia k parlamentným voľbám 2023. Tu už nejde o akademickú debatu, či „Brusel môže niekedy niečo ovplyvniť“. Ide o jednoduchú otázku moci: kto počas kampane určoval, čo je „škodlivé“, cez aký proces sa z toho stali zásahy a kto do toho vstupoval doma aj zvonka. A ešte jednu: či sa pod značkou „ochrany volieb“ neochraňuje skôr jedna línia debaty.
Volebná ochrana alebo „inžiniering“ debaty
Komisia v apríli 2024 vydala usmernenia, ako majú veľmi veľké platformy a vyhľadávače zmierňovať „systémové riziká“ pre volebné procesy podľa DSA. Usmernenie nie je príkaz typu „zmažte tento účet“. Je to však meradlo. V praxi je to latka. Meradlo, podľa ktorého regulátor hodnotí, či platforma urobila na ochranu volieb dosť.
Práve tu sa „odporúčanie“ mení na tlak. Regulátor si vie vypýtať interné dokumenty, postupy, čísla, dôkazy. Keď odpovede nepresvedčia, vec sa môže posunúť do formálneho konania. V takom prostredí sa platformy správajú predvídateľne: radšej urobia viac zásahov, než by riskovali konflikt s dohľadom. Z pohľadu slobody debaty je to podstatné. Motivácia nie je „pravda“, ale „bezpečné splnenie latky“.
DSA sa pre veľkých hráčov spustil skôr, než si mnohí myslia
DSA má osobitnú kategóriu pre najväčšie služby. Keď je platforma označená ako VLOP alebo VLOSE, pribúda jej nový balík povinností. Pre voľby je kľúčové, že platforma musí posúdiť riziká pre demokratické procesy a musí vedieť preukázať, že prijala primerané a účinné opatrenia.
Tento režim sa na Slovensku nespustil až „niekedy neskôr“. V prílohách sa spomína list Komisie z 5. septembra 2023 (Ehibit 221), kde TikTok-u pripomína označenie VLOP, povinnosti podľa DSA a fakt, že Komisia vtedy nemala požadované podklady z posúdenia rizík. Zároveň má zaznieť veta, že slovenské parlamentné voľby 30. septembra 2023 budú prvé národné voľby v EÚ, ktoré sa už odohrávajú v režime, keď je DSA pre prvé označené služby právne vynútiteľný.
Po voľbách prichádza povolebná kontrola. V dotazníku z 17. novembra 2023 (Exhibit 7) sa Komisia platformy pýta ex post, či a ako voľby v režime DSA reálne „ochránila“, ako lokalizovala opatrenia pre jazyk a región a akými kapacitami to vedela urobiť. Inými slovami, Komisia si pýta dôkazy, nie sľuby. To je mechanizmus: latka, otázky, dokumenty, dôkazy, tlak.
Slovensko ako prípad, kde už nehovoríme len o teórii
Správa výboru ukazuje, že počas volieb na Slovensku v roku 2023 sa TikTok na odporúčanie Komisie prepol do „volebného režimu“. V tom okamihu sa zmenila logika moderovania. Už nešlo o bežné vyhodnocovanie jednotlivých príspevkov. Nastavili sa špeciálne pravidlá, eskalačné postupy a operatívne zoznamy. Tieto procesy sa diali v spolupráci s regulátorom a vybranými partnermi. Vznikla tak moc nad viditeľnosťou politickej debaty. Nie nad volebnou urnou, ale nad priestorom pred ňou.
Domáci aktéri definovali požiadavky
V prílohách je prezentácia Rady pre mediálne služby pre platformy (Exhibit 214), označená ako dôverná. Regulátor v nej uvádza, že už v júni 2023 viedol bilaterálne stretnutia so zástupcami platforiem a predložil „požiadavky“ k blížiacim sa voľbám. Objavujú sa body ako informačné panely, režim politickej reklamy, obdobie obmedzení pred dňom volieb, eskalačné kanály počas volieb a vyhodnocovanie naratívov v spolupráci so štátnymi orgánmi.
Do slovenského obrazu patrí aj štátny analytický uzol pri ministerstve vnútra. V prílohách je dokument Centra pre boj proti hybridným hrozbám „Analysis of harmful content on Slovak language TikTok“ zo septembra 2023 (Exhibit 130). Pracuje so slovníkom, ktorý prirodzene podporuje logiku zásahov. Aj malé účty môžu mať veľký dosah. Po blokáciách vznikajú náhradné účty. Odporúčacie mechanizmy môžu používateľa uzavrieť do slučky podobného obsahu. Takáto optika potom ľahko skĺzne od kontroly konkrétnych porušení k „riadeniu systémového rizika“. A pri voľbách je „systémové riziko“ veľmi pružný pojem.
Analýza otvorene hovorí, že medzi vplyvnými účtami šíriacimi konšpirácie a proruské naratívy boli výrazné aj politické účty. Zároveň upozorňuje na silný presah zahraničných účtov (jazyková bariéra pri audiovizuálnom obsahu nehrá takú rolu) a na miešanie zábavy so škodlivým obsahom, keď sa propaganda maskuje ako satira. Presne takýto slovník potom prirodzene „pasuje“ do logiky predvolebných požiadaviek a eskalácií voči platformám.
Platforma, ktorá to premení na interné pravidlá
Najcitlivejšia rovina nie je to, že niekto pošle platforme otázky. Najcitlivejšie je, keď sa to premení na interný manuál pre moderátorov. Prílohy obsahujú interný dokument TikToku pre slovenské voľby, účinný od 22. septembra 2023 (Exhibit 224), označený ako dôverný. Manuál určuje, na čo sa zamerať, ako obsah posudzovať a čo robiť v citlivých prípadoch.
Z hľadiska dôvery je výbušná najmä rovina rámcovania politických strán a lídrov. V zverejnenom internom návode sa pracuje s reputačnými nálepkami typu „pro Kremlin“, „extremist“, „neo fascist“, „spreading hoaxes“, „anti LGBT“. Moderátor tak nedostal neutrálne pracovné kritériá, ale optiku, ktorá posúva časť politického spektra do zóny podozrenia ešte predtým, než vyhodnotil konkrétny príspevok.
Tu už nejde len o posúdenie obsahu. Ide aj o to, kto ho hovorí a do akého prednastaveného príbehu to zapadá.
Takto funguje mäkká moc v digitálnom prostredí. Nie príkaz „zakážte stranu“. Skôr pracovný rámec, v ktorom sa jedna časť spektra spája s „rizikom“ a druhá pôsobí ako štandard. Zásahy sa potom dajú obhájiť ako technická rutina.
Povolebný report ako dôkaz, že to neskončilo na papieri
Ďalšou vecou, ktorá podľa správy výboru preklápa mechaniku do reality, je interný povolebný súhrn „Slovak Election Summary Report 2023“ (Exhibit 211), tiež označený ako dôverný. TikTok v ňom vyhodnocuje, ako zvládol slovenské voľby v DSA režime. Popisuje spolupráce, komunikačné a eskalačné kanály, monitoring a vyhodnocovanie obsahu v konkrétnom období.
Dôležité je, že to nie je len opis princípov, ale opis výsledkov. V slovenskom kontexte sa podľa správy pracovalo s eskaláciami a balíkmi účtov, ktoré prechádzali internými kanálmi a cez spolupráce, a následne sa to premietlo do rozhodnutí. Časť účtov bola zablokovaná, časť vyhodnotená ako neporušujúca pravidlá a časť skončila v režime sledovania. Takto „ochrana volieb“ prestála byť abstraktným dobrom. Stala sa prevádzkou, ktorá v rozhodujúcom čase ovplyvňovala viditeľnosť politickej debaty.
Operatívna vrstva „problematických účtov“
Prílohy obsahujú aj tabuľku „problematických účtov“ Exhibit 198, pripravenú ako pracovný materiál. Odkazy, metriky, poznámky a dôvody, prečo je účet označený ako problematický. Nemusí tam byť veta „zmažte tieto účty“. Už samotný formát je určený na operatívne použitie.
A práve v tom je problém. Keď sa to deje v režime dôvernej komunikácie, verejnosť sa to nedozvie v reálnom čase. Volič to nevníma ako zásah regulátora. Vníma to ako „algoritmus“. Lenže v takomto režime sa algoritmus stáva politickým nástrojom.
DigiQ a otázka dôveryhodných nahlasovateľov
Do obrazu zapadá aj domáci uzol typu DigiQ, ktorý sa v interných materiáloch má objavovať ako partner platformy alebo regulátora v slovenskom volebnom kontexte. Popri tom sa na Slovensku otvorila otázka, kto získa status „dôveryhodného nahlasovateľa“ podľa DSA, teda režim, v ktorom majú hlásenia takýchto subjektov dostať na platforme prioritu. DigiQ je jedným z uchádzačov o certifikát Rady pre mediálne služby. Na možné konflikty záujmov v tomto prípade upozornil aj Marker.sk.
Toto je zásadné. Ak sa spojí regulátor, partnerská sieť a prioritizované nahlasovanie, nerozhoduje sa len o tom, čo je nezákonné. Rozhoduje sa o tom, čo bude v rozhodujúcom čase pred voľbami považované za „škodlivé“, „problematické“ alebo „rizikové“. A to je politická moc, nie technická služba.
Potrebuje Slovensko „ochranu“ volieb v réžii Európskej komisie?
Kto tvrdí, že „Komisia nezasiahla, lebo nič neprikázala“, hrá sa so slovami. Moderný zásah do volieb nie je zásah do urny. Je to riadenie priestoru pred urnou. V digitálnom veku je to riadenie viditeľnosti tém, účtov a naratívov v rozhodujúcom čase, cez režim, ktorý sa navonok volá „ochrana integrity volieb“.
A presne tento mechanizmus, v slovenskom prípade z volieb 2023, vidno aj v dokumentoch zverejnených Súdnym výborom Snemovne reprezentantov USA: od požiadaviek a komunikácie s platformami, cez interné manuály a eskalácie, až po povolebné vyhodnotenie zásahov.
To, že na platformách má byť poriadok, je bez debaty. Otázka je, či Slovensko chce a či potrebuje, aby o tom, čo je počas kampane „škodlivé“ a čo už je „volebné riziko“, rozhodoval ekosystém poskladaný z Bruselu, veľkých online platforiem, domáceho regulátora a vybraných mimovládok. Ak táto zostava drží v rukách eskalácie, zoznamy a prioritné hlásenia, nejde už len o ochranu volieb. Ide o moc nad predvolebnou debatou.
René Števánka