Slovenskí biskupi posielajú na vatikánsku synodu reprezentanta s liberálnym zmýšľaním. Stál pri progresívcoch aj LGBTi agende, čím zradil tradičné hodnoty.
Rozum ostáva stáť nad udalosťami z posledných dní: Najprv sa prevalil škandál so zasahovaním Veľkej Británie do predvolebného boja, a teraz sa ukazuje, že Slovensko pošle do Vatikánu osobu, ktorá odmieta tradičné učenie cirkvi a požaduje pochybné inovácie.
Tou osobou je istý Jozef Žuffa z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. (Spolu s ním sa na októbrovú misiu vydajú dvaja kňazi a jedna absolventka teológie.) Žuffovu teoretickú pripravenosť zaiste nebude nik spochybňovať – stačí si pozrieť jeho profesijné resumé. Ide však o postoje, ktoré tento pán zastáva. Na jednej strane totiž uznáva, že homosexualita je z náboženského hľadiska v poriadku len vtedy, kým žijete v celibáte, no súčasne „takúto interpretáciu odmieta a volá po rekonštrukcii cirkevného učenia, ktoré má reflektovať to, že žijeme v 21. storočí.”
Čo to má znamenať? Aká rekonštrukcia? Veď pointou abrahamovských monoteizmov vrátane kresťanstva je pevná tradicionalita a konzervativizmus tvrdý ako skala! Homosexuálne a iné sexuálne neštandardné praktiky sú tu odmietané a priori, na biblickom podklade. Ak niekto požaduje v tomto smere inováciu, dáva najavo svoje pohŕdanie Božím slovom.
Mýlil sa azda Boh, keď zoslal pohromu na Sodomu a Gomoru? Mýlil sa svätý Pavol, keď vo svojich listoch zatracuje súlož medzi mužmi? (1. Korinťanom, 6:9) Samozrejme, liberálnejšie prúdy v rámci katolíckej cirkvi budú tvrdiť, že toto je povrchné čítanie Biblie, že „moderná interpretácia” hovorí niečo iné,a tak ďalej, a tak podobne…
Nech si tvrdia a nech si myjú ruky- zodpovedať na Poslednom súde sa budeme každý zvlášť.
Cirkev sa jednoducho nesmie podvoliť dobovým trendom; jediný, komu sa cirkev má podvoliť zo svojej podstaty, je Boh a jeho vôľa. Kto si trúfa meniť toto nastavenie, tomu našepkáva iná, zlovoľná sila – toto je moje osobné presvedčenie.
Slovom, náboženské dogmy nie sú a nemôžu byť predmetom polemiky. Minimálne nie v susednom islame, ktorý má daný a uzavretý náboženský systém od svojich počiatkov. Len by ste skúsili v mešite spraviť svoj „comingout”!
Isteže, žiaden extrém nie je dobrý, a milovať blížneho svojho máme bez ohľadu na jeho orientáciu. Milovať však máme hriešnika, nie jeho hriechy. A už vôbec by sme o nich nemali debatovať na dennom svetle.
Ako vôbec môže byť spochybňovanie či nedajbože revidovanie Božieho nariadenia predmetom kávičkového posedenia kresťanov? To je štýl liberálov a progresívcov, sústavne veci meniť podľa aktuálnej nálady. Od cirkvi čakáme stabilitu a istotu, že jej nariadenia a učenie budú rovnaké aj o tisíc liet. Dnes to však vyzerá ináč…
Zasadne azda konferencia biskupov jedného dňa aj v otázke manželstiev LGBTi ľudí? Ako ďaleko ešte chcú otvárať pomyselné nožnice? Až kým sa definitívne nezlomia?
Späť k Žuffovi. V roku 2020 kandidoval do parlamentu v koalícii PS/Spolu. Zastupoval tiež spolok Progresívny veriaci (čistý oxymoron). Na adresu kňaza Mariána Kuffu sa vtedy nechal počuť, že „sa naplno zapojil do politicky podfarbenej agitácie postavenej na strašení skreslenými predstavami o liberalizme a takzvanej gender-ideológii. Prináša iba polarizujúce emócie a nie orientáciu v duchovnom raste.”
No je to práve naopak: To Žuffa je spolitizovaný a pomýlený, ako sme si práve ukázali. Zišiel z cesty, ktorá je jasne a zreteľne vytýčená – a som presvedčený, že svojim pôsobením z nej sťahuje aj ďalšie duše. Veď otvorene propagoval napríklad kampaň Dúhová stužka! Angažuje sa tiež v spolku Apeiron, kde dostali priestor na prednášku napr. ľudia z organizácie Dúhoví kresťania. V priestoroch fakulty, prosím pekne…
Čo má taká osoba ako Žuffa čo zastupovať slovenských kresťanov na tých najvyšších miestach? Je to rečnícka otázka na ctihodných biskupov, ktorí si toto zastúpenie sami vybrali.
Alebo im pritom azda tiež niekto našepkával?
Marián Kluvanec