Atentátnik čelí spravodlivosti, a výsledok procesu ukáže, nakoľko je Slovensko ešte krajinou, v ktorej platí zákon a poriadok…
Slovenská republika nikdy nebola bližšie k stavu podobnému anarchii: Mimovládne organizácie (neraz zostavené z pochybných či nedovzdelaných indivíduí bez akejkoľvek expertízy) sa chcú podieľať na vládnutí a „červené” médiá si zaumienili, že majú mandát „kontrolovať” politikov – ale očividne iba tých, s ktorými si názorovo nesedia…
A teraz je tu ešte Juraj C. Človek, ktorý sa vybral do Handlovej strieľať na legitímne zvoleného predsedu vlády. Na čom stavia svoju obhajobu? Vraj ho nechcel zabiť, len zraniť tak, aby nemohol vládnuť.
Vážne?! To má byť čo za poľahčujúcu okolnosť? Uvedomuje si vôbec niekto, aký závažný čin sa udial? Veď dotyčný prišiel na verejnosť s nabitou zbraňou (predpokladám, že vo vrecku na námestí už ju mal aj odistenú a pripravenú k streľbe) a tam ju vytiahol a namieril na živú ľudskú bytosť (dokonca ústavného činiteľa)!
Ak toto nie je skutok šírenia hrôzy medzi civilným obyvateľstvom, potom treba slovníkovo rekvalifikovať význam slova terorizmus.
Tu by nás vôbec nemalo zaujímať, s akým údajným zámerom to Cintula urobil. Či mieril na telo alebo hlavu je totálne nepodstatné, veď jediná guľka dokáže narobiť smrteľné škody aj v torze, ak má obeť smolu. Nakoniec, podľa zverejneného znaleckého posudku si môžete urobiť vlastný obraz: Hovorí o zranení premiérovej brušnej dutiny, tenkého čreva, hrubého čreva, mäkkých tkanív močového mechúru, a tak ďalej.
Podstatné je, že tento čin zasial do verejnosti aj politikov strach, prehĺbil spoločenský svár a stanovil precedens. Práve preto by mal byť trest exemplárny, s preventívnym účinkom do budúcna, aby nikomu ani len nenapadlo ho opakovať.
A čo to ten atentátnik pred súdom trepal, že nech žije demokracia? V demokracii na zvolených zástupcov ľudu predsa nestrieľame! Ešte má tú drzosť tvrdiť, že premiér mu prakticky vošiel do rany…
Ale opäť sa ukazuje, že jeho hlava postráda vlastný aparát analytického myslenia. Autonómne kognitívne schopnosti akoby ostali úplne odpojené od centrálneho nervového systému – veď neprišiel s jedinou originálnou myšlienkou. Chce vystupovať obeť systému, ako kritik vlády, ale reálne iba dokola opakuje opozičné (a mediálne) heslá. Na premiéra strieľal vraj preto, že škrtil kultúru? Čo to je za holý nezmysel? Ja som písal knihy za Fica aj Matoviča, aj počas pandémie, ale nikdy som nežiadal štát o podporu. Kde je vôľa, tam je cesta, a platí to aj pre umeleckú tvorbu.
Ale späť k meritu veci:
Maslo na hlave má z môjho pohľadu predovšetkým opozícia, hoci to bude donekonečna popierať. Jej lídri ako Šimečka, Gröhling, Matovič, alebo kádre typu Kolíková – Naď – Galko svojimi vystúpeniami, kde dávajú vinu koalícii už pomaly aj za nevydarené počasie, kvázi legitimizovali v hlave atentátnika jeho cieľ. Spomeňte si len na rétoriku z námestí o tom, aká je SMER mafia alebo že Fico môže aj za vraždu novinára a teraz nás ťahá preč z Európy…
Sústavné opakovanie týchto naratívov zafungovalo ako semienko skazy, nasadené do živnej pôdy človeka menej vyrovnanej povahy. Iba Boh vie, koľko osôb s podobnou mierou averzie proti premiérovi, ako má Cintula, chodí ešte po Slovensku…
Mimochodom, kde je náš folklórny hrdina s valaškou? Ten, čo vyhlasoval, že Ficovi už zabili posledný klinec do rakvy? Presunul sa z aktívnej scény do úlohy spiaceho agenta? Niekde na webe som zhliadol jeho spoločnú fotografiu s Milanom Kňažkom a valaškou – pevne dúfam, že išlo len o fotomontáž. Aj keď asi nie.
Pretože opozícia sa neštíti v boji o moc zrejme už naozaj ničoho.
Marián Kluvanec