Takzvaná rodová dysfória (nesúlad prežívanej identity s biologickým pohlavím) je podľa najnovšej fínskej štúdie len sekundárny psychologický problém a tranzícia nie je riešením – práve naopak, môže všetko len zhoršiť…
Ak trpíte na závažné psychické problémy a nahovorili vám, že tranzícia pomôže, potom ste podľa čerstvého odborného výskumu renomovaných odborníkov na najlepšej ceste šliapnuť vedľa. A nie je to len interpretácia českej Aliancie za rodinu, môžete sa sami presvedčiť napríklad v britskom spravodajstve (link vyššie), alebo si prečítajte originálne znenie vedeckej správy.
Keď vysvetľujú Helsinki, radšej dávajte pozor, progresívci
Fínski bádatelia venovali danému problému rozpätie až dvadsaťpäť rokov. Na vzorke mladých ľudí a ich vývoja po hormonálnej terapii alebo chirurgickej tranzícii zistili výrazne negatívny mentálny vývoj. Potreba návštevy odborníka na duševné zdravie vzrástla v tejto skupine z 9 percent až na 60 po spomínaných procedúrach (u chlapcov, ktorí sa dali upraviť na dievčatá; v opačnom garde to bolo z 27 na 54 percent).
Iste, téma uľahčenia procesu tranzície u dospievajúcej mládeže rozdeľuje nielen rodiny či politikov, ale aj odborníkov. Fínskym expertom by sme však mohli veriť a neupodozrievať ich zo zámerného dezinformovania, súhlasíte?
Navyše, mali k dispozícii tvrdé dáta, pričom sledovali skupinu vyše 2000 mladých ľudí po dobu v priemere päť, ale niektorých až dvadsaťpäť rokov, presnejšie za roky 1996 až 2019 (Fínsko zažilo svoj tranzičný boom už v 90. rokoch, odkedy má svoje „kliniky genderovej identity”). A zistili výraznú psychiatrickú morbiditu (obzvlášť depresiu a úzkosť). S tým, že po operácii alebo iných pokusoch o „zladenie” pohlavia s rodom jedinca jeho predošlé psychické problémy neodídu.
Vážne, progresívci, sústreďte sa
Aj keď existujú liberálmi vyprodukované štúdie tvrdiace opak, Fíni upozorňujú, že často ide o výskumy šité horúcou ihlou (napokon, s touto otázkou sme sa v minulosti už zaoberali nie raz) – kritizujú napríklad malú vzorku, limitované časové obdobie pozorovania (po tranzícii), absenciu kontrolnej skupiny, alebo príliš rôznorodé, nejednoznačné medicínske kritériá posudzovania. Oproti tomu išli severania na najmenší detail, a to s využitím údajov zo svojich národných registrov (Populačný informačný systém).
Inými slovami, ide o reprezentatívnu štúdiu.
Pediatrická medicína sa však kvôli pseudovedeckým štatistickým prieskumom rôznych „agentúr” dostala pod politický tlak, keď si z trans agendy spravili progresívci po celom západnom svete volebnú agendu. Bez hanby, čisto na základe svojej ideológie „oslobodenia od akéhokoľvek útlaku”, vrátane „neslobody” výberu biologického pohlavia.
Ničia životy detí, zničili by aj svojich odporcov
Avšak propaganda týchto kruhov nepustí a je schopná ničiť aj životy odborníkov (alebo to aspoň skúsiť). Britská doktorka Hilary Cass o tom vie svoje. Priniesla pred dvoma rokmi vlastný výskum so smelým vyhlásením, že vôbec nie je isté, že blokátory puberty a podobné prostriedky tranzície skutočne pomôžu mladým ľuďom dať sa duševne do poriadku. Za to sa dočkala spochybňovania svojho kreditu (vraj pracovala s predsudkami, a výsledok je spolitizovaný) a „odporúčaní” cudzích osôb, aby sa z „bezpečnostných dôvodov” vyhla prostriedkom verejnej hromadnej dopravy…
To je také liberálne a progresívne, však?
Čo teraz povedia kritici z radov dúhových aktivistov na fínsky výskum? Pretože fakty nepustia. Iba že by ich odmietali vziať na zreteľ – ako obvykle (prvé ohlasy z toho tábora už spochybňujú metodológiu uznávaných profesorov…).
Marián Kluvanec