VYMAZANÉ! Taká poznámka sa môže objaviť aj u vášho príspevku do debaty o ďalšej európskej iniciatíve smerom k „ochrane práv” LGBTIQ komunity…
Vedeli ste, že EÚ rieši formou „päťročníc” osobitnú stratégiu pre komunity LGBTIQ? Ide o snahu „zaistiť rovnosť” týchto osôb – akoby boli v západnej spoločnosti akýmkoľvek spôsobom hendikepované!
Iniciatíva má názov Stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, a je zdokumentovaná za posledných päť rokov na tomto linku. Jemnocitný Brusel vraj takto chce zaistiť slobodu „byť sám sebou”. Kto však túto slobodu berie inak orientovaným ľuďom? Fiktívne Dúhové poriadkové jednotky? Prečo sa vyrába umelo problém tam, kde žiaden nie je?
Iba ak pre vytĺkanie politického kapitálu progresívcov…
Päťročnica zameraná na boj proti údajným nerovnostiam pokračuje ďalej, a občania majú možnosť vyjadriť sa k nej vlastnými slovami. Lenže nie je sloboda prejavu ako sloboda prejavu.Na uvedených webstránkach totiž nájdete opakovane tento záznam: „Vymazané: Táto spätná väzba bola odstránená, pretože nebola v súlade s pravidlami Európskej komisie o uverejňovaní spätnej väzby a návrhov. Každú spätnú väzbu, na ktorú nás upozornia používatelia, skontrolujeme a v prípade potreby odstránime.”
Ešteže tu máme zodpovedné kontrolné orgány! Aj Orwell by sa potešil.
Cenzúra sa pritom týka aj nás. K téme sa totiž vyjadril slovenský Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. A čo sa nestalo? Hádate správne, vymazali ich:„Jeden z takýchto vymazaných príspevkov sme napísali aj v našom inštitúte. Bol rozhodne kritický, ale nie nenávistný ani vulgárny,” píšu na sociálnej sieti.
Potrebu povedať si svoje pociťujúnielen združenia, ale aj jednotliví slovenskí občania (prevažne anonymne). Napríklad takto: „Neviem nič o tom, že by práva tejto skupiny ľudí boli v našej spoločnosti obmedzené. Výhody v spoločnosti podľa môjho názoru môžu mať len tí, ktorí plodia deti. Oni neprispievajú k rastu obyvateľov. To dokáže len prirodzená rodina, t.j matka a otec.”
Iný jasný postoj od našinca, ktorý neuviedol svoje meno: „Neželám si, aby boli vyvíjané a financované kampane na zvyšovanie informovanosti, neželám si poskytovať finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ako aj presadzovať ľudské práva LGBTIQ osôb na pôde OSN a iných medzinárodných organizácií. Je to škodlivé. Venujte sa radšej podpore rodín a ochrane slabých a zraniteľných, nie LGBTQ. Ďakujem.”
Ako vidíme, Slováci sú prevažne za to, aby sa riešili iné, reálne problémy ľudí. Ale podobne to vidia aj mnohí komentujúci z ďalších krajín EÚ. Svoje pripomienky môžete inak posielať na stránky do 24. júna, k samotnému prijatiu dokumentu európskou administratívou má potom prísť koncom roka.
Sama šéfka EÚ von der Leyenová píše v predošlej správe, že „byť sám sebou nie je ideológia. Ide o identitu.” Tak viete čo? Ak niečo nemôžem vystáť, to je špekulatívna komunikácia. Zlodejstvo alebo korupcia sú jasné zločiny, za tými nestojí žiadna rafinovanosť či dvojtvárnosť. Ale keď vrcholný predstaviteľ spolku, ktorý sa chváli „hodnotami” (a ktorého sme právoplatným členom) systematicky zavádza, to je viac než urážlivé. Pretože „byť sám sebou” nie je to isté, ako chodiť manifestovať v prospech normalizácie neštandardného sexuálneho správania. Súbor myšlienok, činov a postojov promovaný na verejnosti už nie je „identita” ale propaganda konkrétnej ideológie.
Navyše, v skratke agendy používajú úradné dokumenty aj písmeno T, teda trans. To akože ideme podporovať aj slovenské deti, keď si zmyslia, aby vyhľadali lekára, ktorý im predpíše hormóny na potlačenie ich prirodzeného, Bohom/prírodou daného vývinu? A povolíme aj chirurgické zásahy za účelom zmeny pohlavia, alebo inak povedané, formu radikálneho, štátom schváleného sebapoškodzovania?
Prepáčte, ale zbláznili ste sa?
A po ďalšie: Nebol by tu žiaden problém, pokiaľ by sa komunita (resp. jej radikálni zástupcovia) nesnažila majorite vnútiť svoj osobný pohľad na sexualitu (či problematiku genderu). Vysvetlím: Ak sa cítite ako zajac alebo tehla z berlínskeho múru, je to vaša osobná vec. Hoci nad tým dvihnem obočie, brať vám to nebudem. Ale nemôžete odo mňa chcieť, či dokonca vynucovať, aby som toto vaše presvedčenie schvaľoval ako štandard, novú normu, a správal sa k vám podľa toho, ako si vy budete želať, teda napríklad oslovoval vás zámenami stredného rodu.
Každá osoba nech sama sebe hovorí, ako chce, dobre teda – ale nech nepožaduje automatické prijatie tejto svojej exotickej odlišnosti bežným obyvateľstvom.
Ináč povedané: máte slobodu sa cítiť ako chcete, ale nečakajte od druhých, že to budú cítiť rovnako – resp. nepožadujte to od nich.Takže keď Brusel hovorí o presadzovaní práv dúhových či nebinárnych „rodín”, tam už nejde o slobodu, ale stavanie sveta na hlavu…
Na záver malý exkurz: Základné ľudské práva stanovili ešte Francúzi po revolúcii v roku 1789 v Deklarácii ľudských a občianskych práv. To sú počiatky skutočného, hodnotného liberalizmu – oslobodenie spod autoritárskej moci panovníka, prechod k demokracii, udelenie volebných práv, a tak ďalej: Sloboda, rovnosť, bratstvo; veď to poznáte.Odvtedy sme sa posunuli ešte ďalej, a máme Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (resp. jej káhirský variant) a Chartu OSN. Tie predsa dostatočne rozšírili spektrum ľudských práv – takže o čom sa teraz bavíme, o akom ďalšom posune, a prečo sú na to vynakladané finančné prostriedky nás všetkých?
Aby mali (niektorí) europoslanci za čo poberať plat?
Marián Kluvanec