Uplynulo 25 rokov, štvrť storočia, od podpisu a platnosti Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou. Zmluva sa opäť dostala do médií. Pre historickú presnosť rád by som pripomenul niektoré okolnosti jej prijatia.
Vo voľbách 1998 zvíťazila Slovenská demokratická koalícia (SDK), zväzok politických strán. Najsilnejšie z nich bolo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Najviac poslancov v parlamentnom klube SDK bolo práve z KDH. Strany, zúčastnené v SDK dali do volebného programu SDK programové body zo svojich straníckych programov a mohli označiť tri body, na ktorých strane osobitne záležalo a tie mali ísť do vládneho programu novej vlády, ak by sa na nej SDK zúčastnilo. Ten prípad po voľbách nastal. Vlády pod vedením Vladimíra Mečiara definitívne skončili. SDK mala najviac zvolených poslancov a stavala premiéra, premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda. Podľa predvolebnej dohody, KDH žiadalo zaradiť do programu novej vlády uzavretie základnej zmluvy s Vatikánom, zrovnoprávnenie štátnych a cirkevných škôl a založenie katolíckej univerzity. Mikuláš Dzurinda uvedené tri body do vládneho programu nezaradil. Liberálny prúd v médiách už začal silnieť, všetky tri body mu neboli po chuti a Mikuláš Dzurinda nemal odvahu sa postaviť na odpor liberálnemu prúdu. Bol som ministrom spravodlivosti, čiže členom vlády. Na zasadnutí vlády, schvaľujúcom vládny program som žiadal dodržanie predvolebnej dohody a zaradenie do vládneho programu aj uvedených troch bodov. Dzurinda odmietol, nikto ďalší z vlády sa mu nepostavil na odpor. Dzurinda dal hlasovať o programe vlády. Ja som hlasoval proti, ostatní za program, program vo vláde prešiel. Moje hlasovanie sa dostalo do médií s veľkým údivom, ako som mohol hlasovať proti programu vlády, ktorej členom som bol. Podľa Ústavy vládny program išiel do Národnej rady. Rozhodnutie Národnej rady o programe malo len poradný charakter, ale značný politický význam. Opozícia na čele s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) mala záujem prehĺbiť rozpory vo vládnej koalícii a jej poslanec Peter Brňák v rozprave dal doplňujúci návrh, aby do programu vláda zaradila aj „sporné“ tri požiadavky. Pred hlasovaním o tomto návrhu dal som pokyn poslancom, pochádzajúcim z KDH, aby hlasovali za Brňákov návrh. Za návrh hlasovala celá opozícia plus poslanci pôvodne do SDK postavení z KDH a návrh prešiel. V záverečnom hlasovaní o programe ako celku vrátane odsúhlasených doplňujúcich návrhov čiže aj Brňákovho návrhu, poslanci vládnej koalície už „nemohli“ hlasovať proti, pretože by to znamenalo, že neprejde celý vládny program a hlasovali „za“. Tak sa stalo, že sa dostal do programu Dzurindovej vlády bod o uzavretí Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou.
Podľa neformálnej dohody medzi Bratislavou a Vatikánom, návrh dohody vypracovala Bratislava. V Bratislave pracovali na návrhu veľvyslanec Slovenskej republiky pri Sv. Stolici Anton Neuwirth, pracovník medzinárodnoprávneho odboru MZV v Bratislave Marek Šmíd, neskôr dekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a ešte neskôr rektor Trnavskej univerzity. Zmluva sa vypracovávala pod gesciou ministerstva zahraničia, minister Eduard Kukan menoval členov komisie, ktorá zmluvu vypracovávala, členom komisie som bol aj ja. Po vypracovaní návrhu zmluvy sme návrh štandardne poslali do Vatikánu na pripomienkovanie. Vatikán nemal žiadne vecné pripomienky, ale niektoré štylistické. Pre mňa ako pre právnika bolo zaujímavé ako vatikánske pripomienky štylisticky a právnicky vylepšili zmluvu. Ukázalo sa, že tisícročná tradícia dodala vatikánskym úradom skúsenosti, ktoré jednoducho mladé štáty nemajú. Došlo k podpisu zmluvy vo Vatikáne.
So štátom uznanými cirkvami vláda podpísala vnútroštátne zmluvy s rovnakým obsahom, aký má vatikánska zmluva. K žiadnej diskriminácii cirkví nedochádza.
Zmluva sa dostala do štádia vnútroštátneho plnenia. Členom vládnej koalície bola aj postkomunistická Strana demokratickej ľavice (SDĽ). Jej predsedom sa medzičasom stal Jozef Migaš, východniar z gréckokatolíckej rodiny. Vystriedal na čele strany prednovembrového vedeckého pracovníka vo vedeckom komunizme Petra Weissa, ktorý sa teraz predbieha v rusofóbskych výrokoch. Migaš povedal, že keď vládny program schválila Národná rada, SDĽ sa nebude stavať na odpor. Tak došlo k vyrovnaniu finančných dotácií na cirkevné a štátne školy. V intelektuálnych kruhoch vo vnútri katolíckej cirkvi došlo k diskusii, ktorá univerzita má byť katolíckou. Boli silné hlasy, aby sa štátnou Katolíckou univerzitou stala Trnavská univerzita, kedysi jezuitská univerzita, ale návrh u katolíckych biskupov, ktorí mali rozhodujúce slovo, neprešiel. Nakoniec bola založená nová Katolícka univerzita v Ružomberku.
Slovensko uzavrelo zmluvu s Vatikánom po Poľsku ako druhé z postkomunistických štátov. Zmluva s Vatikánom je pilierom právneho poriadku štátov európskej civilizácie. V nadchádzajúcej možno prestavbe medzinárodného poriadku je dobré, že takú zmluvu máme.
Taký je príbeh Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou.
Ján Čarnogurský st.