A čo takto dať si zabiť nenarodené dieťa? Veci zašli tak ďaleko, ako by ste nečakali…

Aktivisti z viacerých krajín spoločne od vlaňajška zbierali podpisy, aby mohli vyvinúť tlak na orgány EÚ vo veci financovania tzv. „potratovej turistiky”. Veci zašli tak ďaleko, ako by ste nečakali…


Mimovládky idú v bývalých socialistických krajinách ako cez kopirák: Slovinci asi nemali od dobroty čo robiť, tak zriadili Inštitút 8. marca, organizáciu na podporu „sociálnej spravodlivosti” či „genderovej rovnosti”. A svoje ušľachtilé portfólio (majú tam aj ochranu práv LGBTQIA+, či podporu feminizmu…) rozšírili aj o podporu potratovej turistiky…

Oficiálne sa tomu hovorí „reprodukčné práva”, ale v skutočnosti sa iniciatíva na zber podpisov zameriava na obyčajnú potratovú euroturistiku. Chcú totiž zabezpečiť lepší prístup ženám v štádiu „nečakaného” tehotenstva k interupciám (jednotlivé krajiny EÚ majú rôznorodé zákony v tejto oblasti). Teda povedzme si to bez pekných slov- ide o zabíjanie nenarodených detí.

Inštitút má pritom v „životopise”, že dohliada na tvorbu legislatívy a aplikáciu zákonov v praxi – ale pozrite si fotky na ich stránke, a okamžite zistíte, že tu ide v podstate o skupinu agilných mladistvých, ktorí toho ešte veľa o živote nepobrali…

Tak čo chcú oni monitorovať, na čo chcú dohliadať? A ako si dovoľujú klásť požiadavky vládam?

Presne toto spôsobila extrémna liberalizácia parlamentnej demokracie: Ktokoľvek s dostatkom voľného času a s nadbytočnou energiou sa môže angažovať mimo riadneho pracovného pomeru či podnikania v spolkoch (s externým financovaním), ktoré si nárokujú právo podieľať sa na legislatívnom procese.

Tento model je liberálmi a progresívcami v politike želaný a vítaný. Dá sa to vyčítať priamo z jeho štruktúry: Na mládež môžete zapôsobiť najľahšie, tá je ešte plná ideálov a vzletných fráz, pretože zatiaľ nenarazila na bariéry, ktoré prináša skutočný život. A tak prídete s „pokrokovými” (progresívnymi) myšlienkami typu „moje telo, moja voľba”, zabalíte to ako ochranu žien pri nečakanom (prečo radšej nehovoria pravdivo, že nežiadanom?) tehotenstve, a máte postarané o rozšírenie voličskej základne.

Práve mládež je totiž z vekového hľadiska tá skupina obyvateľstva, ktorá si rada „užíva”. Znášať následky svojich neuvážených (či neustrážených) činov však chce málokto…

K mladým Slovincom sa v zbere podpisov za otvorenejšiu potratovú politiku v EÚ pridali aj zástupcovia štátov ako Francúzsko, Rakúsko, Poľsko, a ďalších. Mimochodom, vo Francúzsku už zákonodarcovia zašli tak ďaleko, že právo na interupciu je zakotvené v ústave…

To je trochu iný trend, než aký v otázkach etiky a dobrých mravov sleduje Slovenská republika, čo poviete?

Pointou snahy mladých aktivistov je teraz zatlačiť na bruselských úradníkov, aby odsúhlasili vytvorenie špeciálneho, akéhosi „potratového” či „solidárneho” fondu. Z neho by čerpali dotknuté ženy v krajinách, kde je legislatíva prísnejšia, pri cestách za interupciami.

Inými slovami, z našich spoločných európskych peňazí by sa preplácala cesta a zákrok v inej krajine.

Aké posolstvo takto odovzdávame budúcim generáciám? Že sa môžu neviazane a nezodpovedne baviť, veď na každý problém sa nájde riešenie, keď sa nájdu peniaze?

Na strane obhajcov interupcií sa objavuje ďalší „argument”: Vraj sa náročný prístup k ich vykonaniu v niektorých častiach Európy podpisuje hlavne na kvalite života a zhoršenom psychickom stave žien z „okrajových” komunít. Vážne? Nie je to náhodou tak – a teraz bez štipky cynizmu, pretože ide o citlivú a smutnú otázku – že zvýšená pôrodnosť u istých komunít má práveže za cieľ zabezpečiť ďalšie a ďalšie sociálne dávky zo štátnej kasy, a teda určité ekonomické posilnenie pre tú-ktorú rodinu?

Opravte ma, prosím, v komentároch, ak to vidíte tak, že môj dojem je mylný. Pretože v iniciatíve sa tvrdí pravý opak: „Nedostatočný prístup k bezpečnému prerušeniu tehotenstva ničí, narúša a likviduje nespočetné množstvo životov a živobytí.”

V každom prípade, zberateľom podpisov sa pod hlavičkou iniciatívy My voice, my choice (Môj hlas, moja voľba) podarilo získať 1,2 milióna „zárezov do pažby”. To už je číslo, ktoré bude musieť zobrať do úvahy aj Európska komisia, keď jej petíciu predložia…

Finta je v tom, že jednotlivé krajiny EÚ majú právo na vlastnú legislatívu v rámci „reprodukčnej politiky”; Brusel teda nemôže zhora nakázať, aby sme v tomto smere ústavu prispôsobili povedzme tej francúzskej. Pokiaľ však bude medzinárodne schválený fond na potratovú euroturistiku, budú ho môcť využívať napríklad aj naše spoluobčianky…

Mimochodom, pokiaľ autori tohto projektu tvrdia, že chcú zlepšiť život a dôstojnosť žien, prečo sa potom nezameriavajú na preventívne akcie? Nech sa páči, milá aktivistická mládež, máte možnosť zorganizovať manifestácie v prospech zdržanlivého sexuálneho života pred manželstvom, a tak sa podieľať na potenciálne výraznom znížení počtu neželaných tehotenstiev.

Stačí vynaložiť rovnakú energiu, akú aktuálne investujete do vašich mravy uvoľňujúcich (navyše bezbožných) politík.

PS: Na Slovensku sa organizátorom podarilo získať pre petíciu 7934 podpisov. Kompletné znenie a podrobnosti ich iniciatívy si môžete prečítať TU.

Marián Kluvanec