Premiérova výzva neostala nevypočutá. LGBTi komunita s opozíciou už sa stavia na zadné.
Medzi inými to bol Milan Krajniak, kto nedávno upozornil na umný fígeľ progresívcov – prostredníctvom svadby poslanca Michala Saboa s jeho partnerom v Rakúsku by radi videli uznanie tohto zväzku aj u nás. Úradnou formou. Na matrike.
To je momentálne vylúčené, keďže Ústava pozná len manželstvo medzi mužom a ženou. Preto je asi len otázkou času, kedy PS napadne SR na európskom Súdnom dvore a vyžiada si judikát, ktorý bude platný nadnárodne. Existuje už totiž precedens, ktorý hovorí, že také sobáše majú byť v členských štátoch uznané.
Čo s tým teraz?
Premiér zasahuje
Robert Fico sa vyjadril, že svadby homosexuálov u nás nebudú oficiálne zastrešené a žiada o vytvorenie tzv. vykonávacieho predpisu na tento účel. Matriky teda budú mať definitívne jasno.
Podľa Krúpu (SaS) je to diskriminácia, podľa Števulovej (PS) robí premiér z LGBTi ľudí terče. Toľko opozícia. Ale aj istá odborníčka na právo z SAV sa vyjadrila, že odmietnutím manželstva uzavretého v inom členskom štáte by sme išli proti platnej medzinárodnej judikatúre. Ešte zaujímavejšie potom je, že šéf poslaneckého klubu strany HLAS Róbert Puci sa nechal počuť, že ako členský štát EÚ by sme mali rešpektovať dohodu s Bruselom…
To by mi znelo trošku ako zrada, nebyť aktuálnych výrokov Erika Tomáša. Ten v sobotu debatoval s Branislavom Gröhlingom na pôde STVR. Minister povedal, že Hlas vie, čo má v tejto veci robiť (hoci najprv sa posekali na otázke zdražovania, inflácie a platov…), odvolávajúc sa na Ústavu, ktorá hovorí zreteľne. Bodka. Ústava tiež hovorí, že má prednosť pred európskym právom, pokiaľ ide o našu národnú identitu.
Lenže tam môže prísť k sporu…
Pretože Európske súdy môžu rozhodnúť po svojom – jeden taký prípad už sa stal, ako si povieme o chvíľu. A pre Slovensko by nové konanie znamenalo ďalšie pošramotenie povesti u Európskej komisie, ktorú europarlament vyzval, aby si premyslela zmrazenie našich eurofondov. Suverenita sa v tých chodbách nenosí.
Podľa Gröhlinga zas netreba v podstate nič meniť v legislatíve, len zapísať v matrike zväzok. Akože jednoduchá evidencia. Lenže viete, že tým to nekončí, na rozdiel od toho, čo tvrdí šéf SaS. To by bol prvý krok, ktorý by viedol k ďalším. Žiadna veľká zmena už dnes neprichádza revolučne, ale v postupnosti mnohých drobných krokov. Ani pochody PRIDE sme si nevedeli ešte pred nejakými 20 rokmi predstaviť v našich uliciach. Naši starí rodičia by sa dnes mohli aj v hrobe otáčať. Pre ich mravy to bolo nepredstaviteľné. Takisto manželstvá rovnakých pohlaví, či len zapísané na matrike, alebo riadne legislatívne zakotvené.
Takže nie, zápis do matriky nie je žiadne „len tak”, ale vážna vec a signál.
Viete, opozícia operuje rada s tým, že „hovorme o skutočných problémoch ľudí”, ktoré sa týkajú stránky živobytia, lenže pritom sama prináša do éteru kultúrno-etické témy. Vtedy, keď sa to práve hodí im. A môžu sa odvolávať na precedens z Poľska, kde k takémuto prípadu už prišlo (Varšava vykonala svoju premiérovú registráciu gay manželov v máji) – Brusel predsa nemôže nadradiť svoje hodnotové postoje tým našim, ani pokiaľ to bude maskovať že ide o právo, a nie identitu. Lebo identita slovenského národa je neodmysliteľne konzervatívna.
Aj keď je pod sústredenou paľbou liberálnej úderky. (A Poliaci – ako hlboko kresťanská krajina – sa mali viac snažiť.)
Marián Kluvanec