13. januára sa v Ríme konal dialóg na tému „Spoločný front za ľudskú dôstojnosť: zabrániť komodifikácii žien a detí v náhradnom materstve“ medzi arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, a Eugeniou Mariou Roccellovou, talianskou ministerkou pre rodinu, pôrodnosť a rovnosť príležitostí.
Arcibiskup Gallagher zdôraznil, že náhradné materstvo sa týka „celého ľudstva“. Pápež Lev XIV. sa k tejto téme vyjadril vo svojom prejave pred diplomatickým zborom 9. januára, keď odsúdil náhradné materstvo ako praktiku, ktorá „premenou tehotenstva na obchodovateľnú službu porušuje dôstojnosť dieťaťa, ktoré je redukované na produkt, ako aj matky, keďže zneužíva jej telo a proces plodenia a narúša pôvodný vzťahový koncept rodiny“. Toto stanovisko nie je ojedinelé: pápež František tiež odsúdil túto prax.
Sekretár zdôrazňuje, že náhradné materstvo vedie ku „komodifikácii osoby“ a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Osoba nemôže byť zredukovaná na predmet transakcie, ani pod zámienkou „gesta štedrosti“.
Náhradné materstvo redukuje telo ženy na „obyčajný reprodukčný nástroj“ a „zakrýva existenciálny a neprenosný význam tehotenstva“, kritizuje prelát. Náhradné materstvo preto ovplyvňuje spoločenské vnímanie materstva a všeobecnejšie ľudskej dôstojnosti.
Arcibiskup Gallagher vyzýva na boj proti často „povrchnému“ diskurzu, ktorý niekedy odráža skúsenosti celebrít s náhradným materstvom. Táto prax, ktorá zďaleka nie je „pokrokom“, je naopak „nová forma kolonializmu“, „poháňaná trhovými mechanizmami, ktoré uprednostňujú vykorisťovanie najzraniteľnejších ľudí,“ odsudzuje sekretár Svätej stolice.
Arcibiskup považuje myšlienku medzinárodného regulačného rámca za „neadekvátnu a kontraproduktívnu“. Takýto rámec by v konečnom dôsledku „stimuloval dopyt“. „Zjednodušenie a zvýšenie bezpečnosti postupov by znamenalo povzbudzovanie rastúceho počtu ľudí, aby sa uchýlili k náhradnému materstvu“ a následne by „generovalo viac detí určených na predaj“.
Preto samotná regulácia nebude stačiť na zaručenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Jedinou „koherentnou“ reakciou môže byť len zrušenie tejto praktiky.