Najvyšší súd Veľkej Británie má za to, že do verejného školstva v Severnom Írsku nepatrí náboženská výučba. A tak ju zakázal. V krajine, ktorá si musela prejsť tak ťažkými skúškami; v krajine, kde má kresťanstvo hlboké korene.
Nevytrpelo si Írsko už dosť?
Iste, v tamojších katolíckych ustanovizniach bude výuka prebiehať naďalej ako doteraz. Avšak podľa Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva musí náboženstvo zo štátnych škôl preč – kvôli tomu, že vraj nie je tak celkom v súlade s požiadavkami na ľudské práva…
Mohli sme sa dočítať napríklad o tom, že úrady videli v náboženskej výchove viac „evanjelizácie” než edukácie. Teda že kresťanstvo malo privilegované postavenie spomedzi ostatných vierovyznaní. Nuž dobre, a čo by ctení anglickí sudcovia požadovali? Aby štátne školy otvorili aj predmet s akídou, islamskou vieroukou?
V danej oblasti je predsa silno historicky, kultúrne i ľudsky dané kresťanstvo. Je potom len logické, že ľudia sa držia tradícií svojich predkov, a snažia sa mládeži sprostredkovať súhrn preferovaných teologických dogiem.
Pravé či nepravé božstvá
Pozrite, môžeme viesť siahodlhé polemiky o tom, či je pravým náboženstvom niektorý z abrahamovských monoteizmov, hinduizmus uctievajúci kravy, či nebodaj staré pohanské viery. Tieto úvahy však nie sú určené deťom, ktoré potrebujú určitý systém i hodnotové ukotvenie. Je len prirodzené, že všeobecne rozšírené náboženstvo v regióne bude na prvom mieste.
Navyše, akiste sa s mnohými z vás zhodneme, že sekulárny etický systém nie je v dobe zničených autorít dostatočné vodítko. Nakoniec, svetská etika je len derivát etiky kresťanskej. Akurát po osvietenstve sme z rovnice odstránili Boha (a nahradili ho pôžitkárskym egom, žiada sa dodať).
Kritizovať a rúcať
Lenže britské súdy sa silou-mocou chcú riadiť požiadavkou tzv. OCP edukácie. To znamená tri kritériá aj v náboženskej výchove: objektivita, kritickosť a pluralizmus. Čiže pán farár by mal pri rozprávaní biblických príbehov asi súčasne spochybňovať ich autenticitu. „Kritické myslenie” – tuším tak tomu hovoria „novátori”. Čo na tom, že dvetisíc rokov budované dedičstvo tak trhajú na franforce!
Kritizovať a rúcať, to je, zdá sa, metóda dnešných západných súdov. A viete, kvôli čomu? Evidujú totiž prípad spred asi troch rokov, týkajúci sa dievčatka chodiaceho do štátnej školy v Belfaste. Tam žiačka dostala aj všeobecnú kresťanskú výuku. Nuž a potom doma pri jedle odriekala modlitbu. To roztrpčilo jej neveriacich rodičov. A tak sa celá vec dostala na pretras. A tak tento mesiac dospel Najvyšší súd k rozhodnutiu, že vyučovať náboženstvo (a organizovane ho praktizovať) na štátnych školách je protizákonné.
Ojedinelý prípad alebo trend?
Biskup Alan McGuckian upozornil v tejto veci na viacero problémov. Tým hlavným je, že to bolo práve kresťanstvo, čo poskytlo formatívny rámec charakterov predošlých generácií. Práve zo systému prikázaní, ale aj smrteľných hriechov či naopak hlavných cností pramenia dnešné hodnoty, ľudská dôstojnosť, či kritériá slušného správania.
Biskup napokon kladie otázku, či teraz ide len o trend vytláčania náboženskej výchovy zo štátnych škôl, alebo sa má týkať špecificky len kresťanstva…
Názor si utvorte sami.
Marián Kluvanec