Slovensko nie je len o hercoch, prozápadných aktivistoch či opozičných krikľúňoch. Tentoraz si ľud zakričal „Dosť bolo Šimečku” na proteste proti ideológii progresivizmu.
Podujatie sa konalo v popoludňajších sobotných hodinách v našej východnej metropole. Spoluorganizovali ho Alexander Riabov (SNS), občiansky aktivista Andrej Palko (známy na webe ako Rozhovory Maslovíčko) a iní. Prvé odhady hovorili o tisícoch účastníkov, čísla zrejme budú upresnené v priebehu dňa (podľa organizátorov ich bolo zhruba tritisíc). V každom prípade treba kvitovať, že táto názorová skupina na rozdiel od svojich náprotivkov čísla nenafukuje – ako keď spomínaný Šimečka na námestí s kapacitou možno 12 000 ľudí básnil o nejakých 50 000…
Snívajte s nami.
Slováci ukázali, že sa nedajú opiť rožkom
Pozrite, tí ľudia mohli ostať sedieť doma: Pri moci je vláda, ktorú si zvolili (ak vychádzame z tematického zamerania protestu, asi nebudeme predpokladať, že prišli fanúšikovia opozície – hoci na fotkách možno zahliadnuť aj solitéra s transparentom STOP RUSKEJ PROPAGANDE; zrejme si pomýlil miesto a čas, ako mu taktne od mikrofónu odkázal aj Ján Baránek).
Preto nám neostáva iné, iba uznať, že tritisíc demonštrujúcich za krásneho víkendového popoludnia, keď mohli tráviť čas na milión iných spôsobov, je úspech. Dokonca veľký, vzhľadom na to, že akcia nedostala žiadnu masovú propagáciu. Iste, opozičné sily s ich médiami sa aj tak budú posmievať, že počty boli nízke, o tom nepochybujem. () dosť skoro, vraj účasť vyzerá na fotkách lepšie vďaka blízkosti tribúny k vianočným trhom…)
Faktom je, že Slováci sa nedajú opiť Šimečkom, pardon, rožkom, a keď majú plné zuby propagandy, vyjdú aj do ulíc
Zostavu účinkujúcich ste si mohli prečítať v tlačovej správe, tu sa zameriame na posolstvo akcie. Progresivizmus útočí na základné piliere slovenskej štátnosti, teda morálno-etické základy, ktoré boli položené ešte príchodom byzantských učencov na naše územie. Či už ide o presadzovanie homosexuálnych manželstiev ako novej normy, alebo ponižovanie a výsmech ruskej civilizácie, alebo aj naše sústavné ožobračovanie skrz bruselské „inovácie” – to všetko sú spojité nádoby.
Po ďalšie, progresivistické tendencie v rámci neoliberalizmu neostávajú len v rovine verbálnych útokov. Spomeňme atentáty na D. Trumpa či R. Fica. Menšie osobné pomsty za názor sa udiali aj menej známym konzervatívcom. A pokiaľ vás neinzultujú fyzicky, potom vás zdiskreditujú prostredníctvom médií. Ak sa nebude konzervatívna sila brániť, potom veľmi rýchlo skončí ostrakizovaná, ponížená, vypnutá, perzekuovaná.
Jedna rada na záver
Kritická pripomienka na adresu podobných manifestácií však musí padnúť tiež, ak je na mieste a chceme ostať objektívni: Ide o to, že tí z rečníkov, ktorí nemali dokonale uhladený vzhľad (resp. fajnové oblečenie „na mieru”), dali metaforickú muníciu svojim oponentom. Z jednoduchého dôvodu: Všimnite si, ako sú upravení rečníci na opozičných protestoch. Dokonalý stajling. Pretože sa naučili vďaka marketérom školeným na západe, že obraz je dnes dôležitejší, než zvuk.
Vy môžete hovoriť hlboko obsažne, z hlavy a s platnou argumentáciou o tom, ako nás a naše hodnoty opozícia zrádza (bohužiaľ vrátane poslancov KDH) – po sociálnych sieťach budú kolovať posmešné meme z momentiek, ktoré vzniknú počas vášho vystúpenia.
Toto sú smutné fakty tejto doby: povrchnosť.
Uvedomujem si to veľmi dobre na vlastnom príklade – tiež by som niekedy mal chuť podeliť sa o veľmi vážne myšlienky na margo doby s verejnosťou v živom kontakte, no moja vizáž by pre vec pôsobila kontraproduktívne, ako palivo pre neprajníkov.
A teda – pri všetkej úcte, ktorú chovám k rečníkom, by som ich rád požiadal, pokiaľ je možné, aby si pred vystúpením dali záležať na doladení vonkajších prvkov, aké ináč pre kriticky mysliaceho človeka nemajú prioritu. Je to pre dobro veci – doba nepustí.
Marián Kluvanec