Laurent Izard, držiteľ univerzitného titulu v odbore ekonómia, absolvent práva na parížskej Université Panthéon-Sorbonne a vysokoškolský profesor, vyučuje právo na prípravných kurzoch pre uchádzačov o štúdium na prestížnych vysokých školách. Nedávno vydal knihu s názvom Rodina: Odpoveď na krízu.
V tejto dvojdielnej knihe autor poukazuje na to, že rodina je obeťou súčasne krízy: globalizácia, sociálne krízy, problémy v oblasti duševného zdravia, kríza hodnôt, „woke“ ideológia, nestabilita – to všetko ohrozuje základnú bunku spoločnosti. V druhej časti autor zdôrazňuje, že rodina je odpoveďou na tieto mnohostranné krízy: vytvára bohatstvo, slúži ako jediné protiopatrenie voči demografickej kríze, pestuje medzigeneračnú solidaritu, funguje ako hrádza proti ekologickým rizikám a slúži ako prostriedok socializácie a odovzdávania hodnôt…
Rodina teda nie je len tradičnou a citovou inštitúciou, ale tvorí základ nášho ekonomického a sociálneho usporiadania. Publikácia Rodina: Odpoveď na krízu poukazuje na kľúčovú úlohu rodín v spoločnosti – nie ako na nostalgické útočisko, ale ako na hnaciu silu súdržnosti, solidarity a odovzdávania hodnôt tvárou v tvár rozkolom vo francúzskej spoločnosti. Autor rozoberá dôsledky rozpadu rodiny (jednorodičovské rodiny, rozvody atď.):
„Samozrejme, nie z každého sa stane delikvent. Niektorí nájdu starostlivých dospelých, ktorí ich usmernia; iní v sebe objavia nečakanú silu, aby to zvládli. Štatistiky to však už dávno potvrdzujú: nestabilita v rodine je rizikovým faktorom. Za každou krádežou, za každou bitkou sa skrýva príbeh utrpenia a nedostatku – rozvrátené detstvo, ktoré sa snaží nanovo vybudovať samé seba prostredníctvom hnevu a vzdoru.“
Autor sa prihovára za novú rodinnú politiku, pričom najskôr poukazuje na systematické ničenie tejto politiky zo strany po sebe nasledujúcich vlád:
„V kontexte klesajúcej pôrodnosti, ktorú zažíva Európa, je nevyhnutné prehodnotiť rodinnú politiku tak, aby sa už nepovažovala iba za ekonomický či sociálny nástroj, ale za dlhodobú strategickú páku. Ide o to, aby sme rodinu vnímali ako spoločné dobro, teda ako inštitúciu, ktorej stabilita a životaschopnosť sú vecou záujmu spoločnosti ako celku a priamo prispievajú k jej demografickej udržateľnosti. Práve preto sa javí ako žiaduce zriadiť plnohodnotné ministerstvo pre rodinu, ktoré by mohlo iniciovať a podporovať potrebné reformy.“