V poslednej dobe silnejú tendencie spochybňovať význam európskej integrácie. My starší si pamätáme, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bolo medzi nami veľa ľudí, ktorí spochybňovali potrebu Slovenska vstúpiť do NATO, ale takmer nebolo tých, ktorí by spochybňovali členstvo v EÚ. Vidina voľného pohybu, ekonomického rastu a príslušnosť k prosperujúcej západnej spoločnosti boli dostačujúcim lákadlom, aby sa členstvo v EÚ nespochybňovalo.
Po vyše dvadsiatich rokoch je slovenská spoločnosť v názoroch na členstvo v EÚ totálne rozložená. Aj skalní stúpenci európskej integrácie vidia, že niečo je zhnité v Kráľovstve dánskom. Mnohé nastúpené trendy nevedú k cieľu, ktorým by mala byť prosperujúca únia so spokojnými občanmi. Namiesto pragmatickej organizácie, ktorú sme si želali pri našom vstupe do EÚ, nám tu vzniká ideologický moloch, ktorý nám vnucuje neživotaschopné koncepcie ľudského bytia, rôzne ideologické fabrikáty, nezmyselné zelené politiky (zaujímavé, že uhlíková, ale najmä dusičnanová „stopa“ na bojovej línii na Ukrajine im neprekáža) a ekonomický úpadok. Určite nie niečo, čo by nevyvolávalo pochybnosti.
Určite sa treba pýtať, kde sú príčiny , že to, čo niekedy bolo ako nektár pre včely, dnes mnohým nevonia. Tvrdenie, že za všetkými neúspechmi je nejaké sprisahanie, nepriateľská propaganda, ktorú dnes nazývajú militantne hybridnou vojnou, hoaxy atď., je z ríše snov. Mohol by som menovať mnoho tých, ktorí by sa dali označiť ako hrobári zjednotenej Európy. Je ich veľa. Všetci vystupujú ako zarytí podporovatelia Európskej únie, ale v skutočnosti ich obraz EÚ je odpudivý, nezohľadňujúci mentálne nastavenie obyvateľstva v rôznorodých krajinách. Síce v rámci svojej propagandy hovoria o rôznorodosti, ale v tomto pojme majú zahrnuté len zaplavenie územia únie cudzorodým živlom, neochotným rešpektovať „domáci poriadok“ hostiteľských krajín. Avšak najhorším prejavom „týchto stúpencov“ európskej integrácie je vyhrážanie všetkým tým, ktorí nechcú skloniť hlavu a podporiť všetky nezmysly zrodené v hlavách eurobyrokratov v Bruseli.
Ako realistický stúpenec integrácie v rámci EÚ som zhrozený z nápadov, ktoré sa úplne vážne rinú z úst niektorých – musím to tak nazvať – eurotalibancov. Ako môže niekto, kto má len minimálnu šajnu o fungovaní ekonomiky, tvrdiť, že Ukrajinu je možné už zajtra integrovať do EÚ, hoci realisticky pozerajúc na jej pripravenosť, nemôže sa to stať ani za 50 rokov. Jediné vysvetlenie je v tom, že oni sa držia hesla Nikto ti nemôže splniť, čo ti my môžeme sľúbiť. Len nechaj ďalej zabíjať vo vojne svojich obyvateľov. Ale ruku na srdce, to členstvo sa sľubuje po skončení konfliktu! Chápeme sa, bratia Ukrajinci? Nie je tam nejaké protirečenie?
K napísaniu tohto článku ma však podnietili dve vyhlásenia. Druhým bolo dnešné publikovanie návrhu vládneho vyhlásenia holandskej vlády. „Súdruhovia“ sa asi zabudli. EÚ je dobrovoľná integrácia suverénnych štátov, nie Indonézia pred 150 rokmi. Ani v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP, integračné zoskupenie európskych socialistických štátov) sa Moskva neznížila na to, aby sa niektorému členovi vyhrážala, že mu odoberie hlasovacie právo. Ak chce niekto skutočne vytvoriť z integrácie novú, štvrtú ríšu, myslím si, že v stredovýchodnej Európe nie je na správnej adrese. Akonáhle by niekto chcel tieto štáty zbaviť rovnoprávnosti, teda zbaviť ich hlasovacieho práva v životne dôležitých otázkach, kope jamu, v ktorej bude EÚ pochovaná. Nemusí to byť hneď, ale skôr či neskôr takýto spolok skolabuje.
Rovnako nebezpečné sú úvahy, ktoré pred pár dňami predstavil M. Draghi, bývalý šéf ECB. Vraj Európa, ak chce byť úspešná, musí sa federalizovať. Federalizácia by znamenala zrušenie národnej suverenity jednotlivých štátov a veľmi skoro by degenerovala na nejakú podobu novej Franskej ríše, v ktorej by o absolútnu moc súťažili Berlín a Paríž. Ostatní by tam boli úplne do počtu. Okrem toho Slováci majú vlastnú skúsenosť s federáciou a nie je najlepšia. Je vždy len nástrojom silnejšieho voči slabšiemu a slabší si v nej nie je schopný nič presadiť. Cesta k tomu, aby EÚ bola úspešná, je v rešpektovaní záujmov všetkých integrovaných štátov (právo veta je nevyhnutné), v zbavení sa ideologických koncepcií, ktoré sú v rozpore so zdravým rozumom a cítením obyvateľov jednotlivých štátov.
Ak sa v Európe presadia takí eurotalibanci ako nastupujúci holandský premiér, tak pokojne možno povedať FINIS EUROPA.
Anton Hrnko