Svätý Otec ukončil návštevu Francúzska, ktorá zostane vrytá do pamäti. Návšteva, ktorú sledovali milióny ľudí, sa uskutočnila od 25. do 28. Septembra a zahŕňala zastávky v Paríži, Lurdoch a Metz. Len niekoľko dní predtým zverejnilo Európske centrum pre právo a spravodlivosť (ECLJ) správu s názvom „Utrpenie a nádej Cirkvi vo Francúzsku“, v ktorej poskytlo právne a sociologické zhodnotenie stavu katolicizmu v tejto krajine. Pápež sa vyjadril ku každej z hlavných tém, ktorými sa správa zaoberá – k sekularizmu, ochrane života, slobode katolíckych škôl, oživeniu viery u mladších generácií a kresťanskej identite Francúzska.
Návšteva Francúzska, ktoré sa vzdialilo od svojich kresťanských koreňov
Pápež Lev navštívil Francúzsko, ktoré sa čoraz viac vzďaľuje od svojich kresťanských koreňov – krajinu poznačenú takým úpadkom viery, že ho možno označiť za kolaps, alebo dokonca, podľa slov Benedikta XVI., za „zatmenie zmyslu pre Boha“. Kostoly sa vyprázdňujú, odovzdávanie viery slabne a počet kňazských povolaní prudko klesá. Cirkev vo Francúzsku zároveň čelí forme sekularizmu, ktorá prerástla do sekularistickej ideológie, prejavujúcej sa snahami vytlačiť kresťanstvo z verejného života. Už v roku 2015 viacerí francúzski biskupi varovali pred posunom od „štátneho sekularizmu“ k „sekularizácii spoločnosti“.
K tomu sa pridáva aj neustály nárast protikresťanských činov, pričom narastá tak ich násilnosť, ako aj rozsah: od napadnutia kňaza v Beaucaire počas Krížovej cesty až po čoraz častejšie prípady podpaľačských útokov na kostoly. Katolícke školy a zdravotnícke zariadenia zároveň čelia stupňujúcemu sa administratívnemu, finančnému a ideologickému tlaku, pričom ich kresťanskej identite čoraz viac hrozí potlačenie.
Pápež tieto hrozby neignoroval. Reagoval na ne.
O sekularizme: „Nevylučovať náboženstvo z verejného života“
25. septembra v Elyzejskom paláci počas svojho prvého prejavu pred Emmanuelom Macronom a 500 hosťami hovoril Lev XIV. o „skutočnom sekularizme“ – o takom, ktorý „neznamená vylúčenie náboženstva z verejnej sféry či zo vzdelávania“, ale naopak znamená „úsilie o to, aby štát a náboženské inštitúcie medzi sebou viedli dialóg a spojili svoje sily v službe spoločnému dobru“. Odvolal sa na víziu svätého Augustína o „pozemskom meste“ a povzbudil kresťanov, aby sa zapájali do verejného života a konali „vedení svetlom vlastného svedomia osvieteného vierou“, pričom zdôraznil, že takéto angažovanie by sa nemalo vnímať ako prozelitizmus či hrozba pre jednotu národa.
Lev XIV. tak nadväzuje na tradíciu svojich predchodcov. Už od čias Pia XII. sa pápeži zasadzovali za „zdravý sekularizmus“ a vyzývali štát a náboženské inštitúcie, aby spojili sily v službe spoločnému dobru. Ján Pavol II. túto koncepciu formalizoval a široko propagoval v opozícii voči militantnému ateizmu. Benedikt XVI. ju ďalej rozvinul prostredníctvom pojmu „pozitívny sekularizmus“, pričom naznačil, že samotné správne rozlíšenie medzi sférami moci má korene v kresťanskej tradícii. František a teraz aj Lev XIV. naďalej obhajujú dynamické, a nie rigidné chápanie sekularizmu a trvajú na tom, že neutralita štátu by nemala znamenať vylúčenie náboženstva zo spoločnosti.
Lev XIV. tiež pripomenul Francúzsku jeho kresťanské korene, pričom ho označil za krajinu, ktorá „žiari ako duchovný maják“, a vyzval ho, aby zoči-voči medzinárodným krízam naďalej presadzovalo mier.
O katolíckych školách: „Ich oprávnené miesto vo vzdelávacom prostredí“
V ďalšej časti svojho prejavu o sekularizme pápež pripomenul, že „pravý sekularizmus“ by mal uznávať náboženstvo ako vzdelávací zdroj. V príhovore k francúzskym predstaviteľom rozhodne obhajoval katolícke školstvo a uviedol, že katolícke školy majú „svoje oprávnené miesto vo vzdelávacom systéme krajiny, akou je Francúzsko“. Zdôraznil tiež legitímnosť toho, aby si tieto inštitúcie zachovávali a uplatňovali svoj „osobitý charakter“, ktorý prispieva k pluralizmu spoločnosti.
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď tlak na slobodu katolíckych škôl z roka na rok narastá: vnucovanie širokého a nejasne definovaného pojmu „hodnoty republiky“; školské osnovy, ktoré sú v rozpore s kresťanskou morálkou, ako napríklad program emocionálnej, vzťahovej a sexuálnej výchovy (EVARS); a zákaz modlitby v triede, a to aj v prípade, že je dobrovoľná. Najväčší nápor snáh o boj proti takzvanému „separatizmu“ pritom znášajú nezávislé školy.
O ochrane života: „To, čo je zákonné, nemusí byť nutne morálne“
„Aby mal svet život“ – citát z Evanjelia podľa svätého Jána – bol oficiálnou témou návštevy Leva XIV., pričom ochrana života tvorila jadro jeho pontifikátu. Len niekoľko týždňov po tom, čo Emmanuel Macron vyhlásil zákon o eutanázii a asistovanej samovražde, a niečo vyše dvoch rokov po ústavnom zakotvení práva na potrat, Lev XIV. dôrazne pripomenul, že právo na život je „nevyhnutným základom každého ďalšieho ľudského práva“. Varoval pred premenou vedy a techniky na nástroje vytvárania zisku, ktoré podnecujú genetické manipulácie, náhradné materstvo či obchodovanie s ľudskými orgánmi, a upozornil aj na „možnosť naplánovať si vlastnú smrť“. Predovšetkým však pripomenul, že „to, čo je zákonné, nemusí byť nutne morálne“.
Jeho slová zaznievajú na pozadí rastúcej finančnej závislosti katolíckych zdravotníckych zariadení, ktoré čelia čoraz väčším požiadavkám na nestrannosť pri starostlivosti o pacientov. Zaznievajú tiež v čase, keď tradičné chápanie zdravotnej starostlivosti prechádza zásadnou zmenou: starostlivosť, tradične založená na súcitnom sprevádzaní a zmierňovaní utrpenia, postupne ustupuje technickej kontrole smrti, ktorá sa dnes považuje za lekársky úkon.
Súbežné oživenie katolicizmu vo Francúzsku
Inštitucionálnu krízu, ktorou prechádza Cirkev vo Francúzsku, však sprevádza zjavné oživenie túžby po Bohu, poháňané predovšetkým mladou generáciou. Na štadióne Stade de France 80 000 mladých ľudí s nadšením sledovalo živé obrazy znázorňujúce veľkých francúzskych svätcov, odmenilo svätú Johanku z Arku búrlivým potleskom v stoji a zborovo zaspievalo modlitbu Salve Regina, inšpirovaní pápežom, ktorý im povedal: „Vy ste svätci Francúzska!“
Práve tento paradox odhalila pápežova návšteva: túžbu po transcendencii a odhodlanie určitej generácie obnoviť spojenie s kresťanskými koreňmi krajiny. Názov správy ECLJ „Utrpenie a nádej“ predznamenal tento dvojaký proces úpadku a obnovy. Potvrdzujú to aj štatistiky: vo Francúzsku bolo tento rok pokrstených viac ako 21 000 dospievajúcich a dospelých, čím pokračuje stabilný vzostupný trend z posledných rokov. Počas stretnutia s novopokrstenými katolíkmi na Katolíckom inštitúte v Paríži vyjadril pápež svoje prekvapenie nad rastúcim počtom ľudí, ktorí majú záujem vstúpiť do katechumenátu, a vyzval katolíkov, aby ich prijali a začlenili.
Táto kresťanská mládež sa neuspokojuje len so samotnou vierou – aktívne sa angažuje. Iniciatívy pribúdajú: od zachovávania náboženského dedičstva a reevangelizácie vidieckych komunít až po starostlivosť o seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením. A čo tých 26 000 mladých ľudí, ktorí sa každoročne na Turíce vydávajú na cestu z Paríža do Chartres?
Nech je táto návšteva viac než len prchavým okamihom
„V noci žiari svetlo jasnejšie.“ Týmito slovami, inšpirovanými svätým Pavlom, začal Lev XIV. svoj príhovor na vigílii s mládežou. Kresťanské Francúzsko ešte nepovedalo svoje posledné slovo: táto návšteva to potvrdila a zároveň ukázala, že katolicizmus zostáva aj dnes nanajvýš aktuálny. Na každú z hlavných výziev, ktorým čelí Cirkev vo Francúzsku, ponúkol pápež jasnú a rozhodnú odpoveď.
Teraz už len zostáva vyvodiť príslušné závery, a to tak v právnej, ako aj vo verejnopolitickej rovine. Práve to je cieľom advokačnej činnosti ECLJ, ktoré naďalej spolupracuje s francúzskymi verejnými orgánmi, ako aj s európskymi a medzinárodnými inštitúciami.