Vyhlásenie francúzskej Rodinnej únie (Le Syndicat de la famille).
Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného (ďalej len „Haagska konferencia“) oznámila ukončenie práce na medzinárodnom uznaní náhradného materstva medzi svojimi 90 členskými štátmi. Je to dobrá správa, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa a dôstojnosti žien, keďže Haagska konferencia sa týmto vzdáva podpory medzinárodného obchodovania s deťmi, ktoré vyplýva z náhradného materstva. Odteraz sa musí angažovať v boji proti tejto praktike, aby chránila najlepší záujem dieťaťa a dôstojnosť žien.
Rodinná únia víta, že Haagska konferencia konečne ukončila činnosť svojej pracovnej skupiny „príbuzenstvo – náhradné materstvo“. Táto pracovná skupina mala vypracovať „medzinárodný právny nástroj“, ktorý by umožnil, aby boli objednávatelia detí prostredníctvom náhradného materstva považovaní za ich rodičov vo všetkých 90 členských štátoch Haagskej konferencie, čo by znamenalo, že by sa od týchto krajín vyžadovalo de facto uznanie náhradného materstva.
Haagska konferencia sa doteraz správala, akoby náhradné materstvo nepredstavovalo žiadne závažné ľudské, etické a civilizačné problémy. Predstierajúc, že sa nezaujíma o podstatné otázky, vyhlásila, že sa bude zaoberať iba technickými aspektmi, ktoré by umožnili vytvoriť medzinárodný systém zavádzajúci právny vzťah rodič-dieťa medzi objednávateľmi náhradného materstva a deťmi narodenými náhradným matkám.
Jej oficiálnym motívom bola ochrana práv dieťaťa, hoci je zrejmé, že dodržiavanie týchto práv, a v širšom zmysle aj najvyššieho záujmu dieťaťa, môže pre Haagsku konferenciu znamenať len jediný cieľ: boj proti medzinárodnému obchodovaniu s deťmi, ktoré vyplýva z náhradného materstva, a teda proti samotnej praxi náhradného materstva.
Rodinná únia bola vypočutá v Haagu v roku 2018 a v tejto otázke bola prijatá v rokoch 2019, 2022 a 2025 na ministerstve spravodlivosti. Francúzsko bolo v tejto pracovnej skupine skutočne zastúpené poradcom z ministerstva spravodlivosti, a to aj napriek opakovaným vyhláseniam Emmanuela Macrona, že náhradné materstvo je pre neho „červená čiara“.
Náhradné materstvo spočíva vo využívaní ženy na to, aby porodila dieťa v prospech tretej strany, a v oddelení tohto dieťaťa od jeho matky. V rámci náhradného materstva tak majú objednávatelia kontrolu nad dieťaťom aj nad jeho matkou, čo podľa Dohovoru o otroctve z roku 1926 (článok 1 ods. 1) predstavuje formu otroctva.
Náhradné materstvo je navyše v rozpore s Medzinárodným dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Dodatkovým protokolom k Dohovoru OSN proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti zameranému na prevenciu, potláčanie a trestanie obchodovania s ľuďmi, najmä s ženami a deťmi, ako aj Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
V mene Rodinnej únie jej predsedníčka Ludovine de La Rochère apeluje na vedúcich predstaviteľov a členské štáty Haagskej konferencie: „V súlade s Dohovorom z 29. mája 1993 o ochrane detí a spolupráci pri medzinárodnej adopcii, ktorý vypracovala, sa Haagska konferencia musí odteraz zaviazať k boju proti náhradnému materstvu.“